PÍŠE GRAZYNA PLEBANEKOVÁ

Už nie je lacné a nevkusné povedať niečo ako milujem Poľsko

Spiaca krásavica sa už zobudila. A ide si po svoje práva.

Júlové demonštrácie v Poľsku. (Zdroj: TASR/AP)

Autorka je spisovateľka a publicistka

Nikdy by som nepovedala, že budem znovu stáť na ulici, mávať poľskou vlajkou zoči-voči policajtom a spievať rovnakú protestnú pesničku ako pred 35 rokmi.

Vtedy, v období odumierajúceho komunizmu, nám kultové texty Jana Kaczmarského dávali nádej a odvahu postaviť sa spoločne proti komunistickému režimu. Verili sme, že – ako sľubuje pieseň – múry padnú: „…mury runą, runą, runą".

Predošlé vlády zabúdali, že ľudia sa potrebujú cítiť zjednotení nielen okolo čísel a ekonomického úspechu, ale aj okolo národných hodnôt, dokonca aj keď sú to prázdne gestá.

A múry naozaj padli. Najprv v Poľsku, potom v Berlíne a potom v celom takzvanom sovietskom bloku.

V Poľsku sa moci ujala Solidarita. Nikdy sme nepotrestali „našich“ komunistov ako v Rumunsku –, ale vybudovali sme namiesto toho demokraciu. A nielen to – stali sme sa exotom EÚ, svojimi impozantnými výsledkami HDP v priebehu rokov. Dokonca sa zdalo, že sme imúnni voči ekonomickej kríze, ktorá postihla ostatné európske krajiny.

Takto by sa zhruba mohla končiť politická rozprávka, nie?

Mali sme to v povahe?

No minulý týždeň som stála pred poľským veľvyslanectvom v Bruseli, mávala som európskou vlajkou a spievala, takmer tridsať rokov po páde komunizmu, „A mury runą, runą, runą" spolu s ľuďmi, ktorí tú pesničku už ani nepoznali, lebo sa ju nepotrebovali naučiť.

Narodili sa do slobodného, demokratického Poľska. V škole sa učili inú pieseň, Ódu na radosť, hymnu Európskej únie, ktorej sa Poľsko stalo členom.

Rozmýšľam, koľko členských štátov EÚ tajne Poľsko podozrievalo, že sa veci môžu vyvrbiť tak, ako sa to teraz stalo. Koľkí mali podozrenia o našich úmysloch alebo skôr o našej európskej zrelosti?

Boli sme „adoptovaným dieťaťom so zložitou minulosťou“. Trochu divokým. Možno stratený prípad? Úprimne povedané, na západných školách alebo v médiách bolo málo informácií o krajinách postsovietskeho bloku. To je aj pôvod toho názvu: postsovietsky blok, bez detailov.

Niet divu, že dve z nás, adoptovaných sirôt – Maďarsko a Poľsko – práve ukázali odvrátenú stranu našej povahy: práve tu sa začal autoritársky sklon.

Skúsenosť s demokraciou sme mali

Dosť však už o západnom vnímaní. Mrknime sa radšej na to, čo sa skutočne dialo v tej rozprávke po roku 1989.

Predovšetkým, neboli sme panicmi, pokiaľ ide o koncept demokracie. Ale áno, museli sme ju vybudovať od piky, ale mali sme už prv demokratickú tradíciu, na ktorú sme boli hrdí. Hoci táto raná forma demokracie sa týkala len šľachty, zákon poľského parlamentu „Nihil novi nisi commune consensu" znamenal výrazné víťazstvo poľskej aristokracie nad kráľmi.

Zakazoval kráľom vydávať zákony bez súhlasu šľachty zastúpenej Senátom a Komorou reprezentantov, s výnimkou zákonov upravujúcich kráľovské mestá, pozemky koruny, bane, kráľovských roľníkov a Židov. Nihil novi navyše obmedzoval demokraciu len na mužov-šľachticov. Prirodzene.

Mali sme tiež – ako prví v Európe a druhí na svete, po Spojených štátoch – modernú ústavu v roku 1791. Potom však Poľsko zažilo dve ťažké storočia. Krajinu najprv rozdelili, potom zničili dve svetové vojny, len aby sa napokon stala súčasťou sovietskeho bloku.

Prečítajte si tiež:Prečítajte si tiež: Autokraciu nevybudovali zo dňa na deň. Postupovali zákon po zákone

PiS sa postarala o brucho aj emócie

Dvesto rokov vykoreňovania poľskej identity po nemecky a po rusky hovoriacimi okupantmi…

V dôsledku toho neveríme vládam, lebo sme ich tak dlho mali cudzie. Dovoľujeme katolíckej cirkvi, aby sa stala politickou silou, lebo to bola práve cirkev, kto zjednotil Poliakov a pomohol nám udržať si totožnosť v období, keď náš štát neexistoval. Cítime sa lepšie v akcii „proti“ ako v pokojnom období budovania, lebo...

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4ZEE na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4ZEE na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Poľsko


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Veľkolepý nástup, výslnie a pád. Prečo veľké strany neprežijú svojich lídrov

Výmena lídra nie je kľúčom k dlhšej životnosti strany. Funguje len pri menších stranách, v Smere by mohla znamenať rýchly zánik.

KOMENTÁRE

Smer bez Fica nemá logiku

Životnosť strán ako Smer sa odvíja od popularity zakladateľa.

Neprehliadnite tiež

Dankovo klaňanie (Sliacky)

Sliackeho karikatúra na sobotu

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Smer bez Fica nemá logiku

Životnosť strán ako Smer sa odvíja od popularity zakladateľa.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Peniaze áno, kultúru nie

Zimbabwe je zlyhaný štát, ale čínsky systém nemôže byť ani pre nich atraktívnejší. Neponúka totiž slobodu.

KOMENTÁR BENA CUNNINGHAMA

Aj v časoch Trumpa možno byť vďačný

Keď sú ľudia skutočne zainteresovaní a bdelí, rozumná politika je ešte vždy možná.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Richter je len začiatok

Intelektuálny a marketingový trust Smeru momentálne pracuje na revitalizačnom programe.