Autor je novinár v DEON.pl. S manželkou vedú najväčší poľský blog o islame: islamistablog.pl. Písal reportáže a rozhovory o situácii utečencov v Nemecku a Poľsku a o situácii ľudí žijúcich v Aleppe a Damasku, ktoré navštívil vo februári 2017. Vedie komunitu sv. Egídia v Krakove.
Podľa prieskumu Strediska pre výskum verejnej mienky z januára 2017 je viac ako 54 percent Poliakov proti prijímaniu utečencov a len štyri percentá sú za to nechať ich usadiť sa v Poľsku. To platí aj o katolíkoch, ktorí – oficiálne – predstavujú vyše 90 percent poľskej spoločnosti.
Mnohí katolícki aktivisti, novinári, spisovatelia, kňazi a dokonca aj biskupi predstavujú podobné názory ako tie v štátnych médiách alebo Gazete Polskej - najväčšom pravicovom týždenníku - o takzvanej utečeneckej kríze.
“Arcibiskup Stanisław Gądecki, vodca poľského episkopátu, povedal po podpísaní spoločného ekumenického vyhlásenia o prijímaní utečencov: „Aj keby 60 - 80 percent obyvateľstva bolo proti utečencom, cirkev nemôže povedať ako politici: Ľudia ich nechcú, tak to nemôžeme urobiť.“
„
Apelujú na to, aby Poľsko neprijímalo žiadnych nových príchodzích, ale (ak vôbec) pomáhalo „na mieste“. „Chcete nosiť choré deti v zlom stave po pontónoch cez more?“ odvetil otec Waldemar Cisło, riaditeľ poľskej sekcie medzinárodnej katolíckej organizácie Pomoc cirkvi v núdzi.
Pýtali sa ho na iniciatívu cirkvi v podobe humanitárnych koridorov, z ktorej vyplýva privážanie utečencov lietadlami priamo z táborov v zóne konfliktu do Európy. „V skutočnosti neexistuje potreba,“ hovorí otec Cisło, „priviezť obete vojny a liečiť ich v Poľsku (…) máme nemocnice v Damasku alebo v Aleppe, ktoré sú dobre vybavené,“ vysvetlil.
Takíto ľudia nechcú pochopiť, že situácia v Sýrii je katastrofálna. Mnohé nemocnice nie sú schopné nikoho vyliečiť, dokonca ani najjednoduchšie rany a choroby. Osobne som počas krátkeho pobytu v Aleppe vo februári 2017 stretol dve „rodiny“, ktoré tvorili len deti. Ich rodičia sú nezvestní alebo mŕtvi.
Preplnené sirotince a nemocnice v Aleppe bez sociálnej podpory nebudú schopné pomôcť desaťtisícom sirôt, ktoré ostali v oblasti oslobodenej od IS.
Cudzinec v centre katolíckeho učenia
No skutočná situácia v Sýrii nie je tým, čo naozaj motivuje týchto ľudí. Vláda PiS a jej prívrženci sa stále prezentujú ako ochrancovia katolíckej cirkvi a zároveň obhajcovia „skutočných“ európskych hodnôt a národnej identity.
Stále však existuje veľa katolíckych spisovateľov, kňazov a hodnostárov, ktorí bránia utečencov a vyzývajú poľskú vládu a ľudí, aby zmenili svoje rozhodnutie o neprijímaní obetí vojny. Majú silných spojencov v súčasných aj v bývalých pápežoch.
Pápež František je oddaný problému utečencov. Považuje ho za akúsi skúšku európskej schopnosti integrovať a vernosti tradičným európskym hodnotám. „Nech každá farnosť, každé náboženské spoločenstvo, každý kláštor, každá svätyňa v Európe prijme jednu rodinu,“ vyzýval pápež František počas tradičnej nedeľnej modlitby Angelus v septembri 2015. „Bude to konkrétne gesto nádeje, ako sa označuje v evanjeliu,“ dodal.
V októbri 2016 povedal pápež František, že ľudia, ktorí „sa nazývajú kresťanmi a potom idú a odmietnu utečenca“, sú pokrytcami, a tí, ktorí „na jednej strane obhajujú kresťanstvo na Západe, ale na druhej sú proti utečencom a iným náboženstvám“, si protirečia.
Mnoho Poliakov si neuvedomuje, že František nehovorí o utečencoch nič nové. Utečenec alebo aj „imigrant” - Biblia používa grécke slovo xenos, ktoré znamená cudzinec, pozri Mt 25, 35 - je v centre biblického učenia o chudobných (spolu so sirotami a s vdovami).
Je tiež ústredným v katolíckej doktríne.
Hovoria o pokrytcoch
Od roku 1914 (!) oslavuje katolícka cirkev Svetový deň migrantov a utečencov. V máji 2016 uverejnil jeden z najvýznamnejších novinárov špecializujúcich sa na vatikánske otázky, Andrea Tornielli, hojne diskutovaný text, v ktorom otvorene vyhlásil, že Poľsko pochovalo učenie Jána Pavla II. o migrácii a integrácii. „Odkaz prvého pápeža z východnej Európy náhlivo archivovali a zabudli,“ povedal Tornielli.
