Ako budú vyzerať klimatické vojny

Autor študoval právo na Trnavskej univerzite v Trnave a Bezpečnostné a strategické štúdiá na Masarykovej univerzite v Brne

V posledných desaťročiach sa o klimatických zmenách pomerne veľa rozpráva, väčšina ľudí však za týmto problémom vidí iba teplejšie letá a miernejšie zimy, prípadne si uvedomuje problém topiacich sa arktických ľadovcov.

Uvedené prejavy však skrývajú svoje bezpečnostné hrozby, na ktoré na Slovensku myslí málokto. Pritom nás sa to bude týkať rovnako.

Prístup k zdrojom

Globálne otepľovanie a klimatické zmeny sa na severe a juhu zemegule prejavujú rozdielne, pritom však obe majú svoj konfliktný potenciál.

Na severe má roztápanie sa arktických ľadovcov za následok, že nerastné suroviny, ktoré boli doteraz nedostupné a preto aj nezaujímavé, sa budú dať ťažiť. A keďže územné nároky štátov v tejto oblasti (Rusko, Kanada, USA, Nórsko, Dánsko) nie sú celkom vyriešené, môže to medzi nimi vyvolať spory o hranice pevninskej plytčiny, zdroj tohto nerastného bohatstva.

Rusko už začalo s obnovovaním takmer zabudnutých vojenských základní zo sovietskej éry či so stavbou nových.

Územné spory však v zásade sú riešiteľné (napr. rozhodnutím Medzinárodného súdneho dvora), a tak uvedená situácia medzi zainteresovanými štátmi hrozí skôr iba politickým napätím ako ozbrojeným konfliktom.

Problém na pomyselnom juhu (štáty Maghrebu, Blízkeho východu, strednej a južnej Ázie či častí Tichomoria a Karibiku) je omnoho zložitejší a nebezpečnejší. Tkvie buď v nedostatku vody, alebo v jej prebytku.

Ostrovy pod vodou

Tento prebytok má podobu narastajúcich hladín svetových oceánov, ktoré spôsobujú, že nízko ležiace ostrovné štáty (Maršalove ostrovy, Šalamúnove ostrovy, Seychely a ďalšie) sú zaplavované slanou vodou alebo devastované ničivými prílivovými dažďami.

Následkom toho je, že sa stávajú neobývateľné a raz úplne zmiznú pod stúpajúcou hladinou. Čo bude medzinárodné spoločenstvo robiť s ich obyvateľmi, z ktorých sa stanú utečenci, nikto nevie.