Nepreceňujme schopnosti. V dejinách ľudských spoločností totiž platí, že to, čo na konci vyzerá ako od prvého do posledného bodu riadená nevyhnutnosť, je v skutočnosti sčasti plán, sčasti dielo náhod a sčasti aj omylov a banálnej ľudskej hlúposti.
Tunel na eurofondové výzvy na tiežministerstve školstva totiž vykazuje všetky znaky vyššie spomínaného.
Je asi prehnané domnievať sa, že úplne všetky firmy, ktoré sa zrazu pred rokom a čosi rozhodli robiť výskum, sú nastrčené schránky. Je asi prehnané domnievať sa, že úplne všetky nekompetentné hodnotenia sú zámerné, i že všetko ktosi riadi do detailov.

Ale vôbec nie je prehnané ukazovať, že nad tým všetkým môže byť schéma, ktorá vykazuje minimálne niektoré znaky neefektívneho nakladania s verejnými zdrojmi. Po lopate: podobne vyzerá prvotriedna zlodejina.
Aby takáto schéma mohla (nielen) na ministerstve školstva fungovať, potrebuje prinajmenšom tri veci. Biele firemné kone, cez ktoré dokážu peniaze odtekať. Potrebuje zakryť autoritou – a, dobré ráno, univerzity.