Autor je spisovateľ
Pred pár dňami som v neďalekej predajni tlačovín natrafil na magazín s čudesným názvom Slow. Toto slovo môže mať napríklad tieto významy: pokojný, pomalý, pomaly reagujúci, spomalený, spomaliť, nudný, ospalý, nevýbojný, prihlúply, ťažkopádny…
Ten názov ma, úprimne sa priznám, trochu zaskočil. O čom to asi môže byť? Veta pod štyrmi písmenami mi oznamovala, že kvalitné veci si vyžadujú čas.
“Pomalosť je len extrém. Opačný extrém rýchlosti. Pomalosť a rýchlosť sú relatívne. Tvrdiť, že pomalosť je lepšia ako rýchlosť, je ako tvrdiť, že voda je lepšia ako oheň.
„
Otvoril som teda ten časopis, graficky upravený v duchu módneho minimalizmu, a prečítal názvy niektorých príspevkov. Väčšinou sa písalo o jedle. Prípravu kvalitného jedla nemožno unáhliť.
Tak toto vedeli už aj generácie mojich rodičov, starých rodičov i prarodičov, no potom sa prihnala éra rýchlych riešení, rýchlych jedál, rýchlych informácií a rýchleho šťastia – všetkého, čo bolo rýchlejšie ako futuristický začiatok dvadsiateho storočia.
Prihnala sa teda táto chvatná éra a naučila nás rýchlo premýšľať, rýchlo sa rozhodovať, rýchlo konať, rýchlo žiť. Rýchlo sa najesť, rýchlo si vychutnávať chute, vône, hudbu, umenie a potom bežať. No a dnes tu máme prívržencov pomalosti a minimalizmu.
Tibetský pozdrav na rozlúčku znie: „Pomaly sa ponáhľaj.“ Slovenská ľudová múdrosť nás upozorňuje: „Pomaly ďalej zájdeš.“ A ešte: „Božie mlyny melú pomaly, ale isto.“ Naši nábožne založení predkovia zasa tvrdili, že čo je rýchle a unáhlené, súvisí nejako s diablom.
