Autor pôsobí v Českom rozhlase
Do kín príde 21. septembra nový film fínskeho režiséra Akiho Kaurismäkiho Druhá strana nádeje, ktorý získal cenu za réžiu na Berlinale a ktorý je tiež o utečencoch. Českým Hospodárskym novinám režisér povedal: „Keď prišli utečenci do Fínska, Nórska alebo Švédska, ľudia k nim boli vľúdni. Ale fínska vláda sa ich snažila zbaviť, ako to len šlo. Ak v tom bude pokračovať, spálim svoj fínsky pas.“
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Každý jej rozumie
Kto nejaký čas číta články, analýzy aj knihy o migrácii, zistí, že sa k téme vyjadrujú politici, umelci, vedci, skrátka všetci, a to prevažne emocionálne.
“Keby si Merkelová priala zápis v histórii podobný tomu Kohlovmu, má príležitosť: dohodnúť a presadiť pre Európu premyslený systém, ktorý bude migrantov prijímať, hodnotiť ich nároky podľa azylového práva.
„
„Migrácia je téma, na ktorú má skoro každý človek pevný názor,“ píše jeden z najväčších európskych znalcov migrácie Paul Collier v knihe Exodus. „Ľudia väčšinou svoje názory môžu podporiť trochou analýzy, ale vo väčšine prípadov sú odvodené z prechádzajúcich morálnych preferencií skôr ako z kvalitnejšieho ovládnutia dôkazov.“
Zároveň existuje množstvo serióznych analýz a výskumov, skvelých súborov dát i konkrétnych poznatkov z terénu, ktoré vytvárajú solídny predpoklad, že sa povolaní budú problémom zaoberať racionálne a dlhodobo.
Ale pretože je neustále niekde v Európe pred dôležitým voľbami, nedarí sa vymyslieť a uviesť do života systém, vďaka ktorému by sa podarilo nezadržateľný príliv ľudí z juhu „zvládnuť“, povedané s Angelou Merkelovou.
Oni prídu
Keď politici tvrdia, že tentoraz migráciu odvrátia, zastavia, vyriešia v mieste vzniku, jednoducho klamú.
„V niekoľkých posledných rokoch došlo k obrovskému nárastu počtu utečencov a žiadateľov o azyl, ktorý ešte zvýšil počet migrantov, čo klopú na dvere Európy; tento skok má na svedomí stále sa zvyšujúci počet rúcajúcich sa či skôr zrútených štátov, alebo územia bez štátu a bez zákonov, rôzne fázy nekonečných kmeňových a sektárskych vojen, hromadných vrážd a nájazdníctva,“ napísal v knihe Cudzinci pred bránami Zygmunt Bauman, slávny sociológ modernej doby, pôvodom Poliak, ale väčšinu života utečenec.
Miloš Balabán z Fakulty sociálnych vied UK pred pár dňami v denníku Právo upozornil: „V troch afrických krajinách - v Južnom Sudáne, Somálsku, Nigérii (spolu asi 225 miliónov obyvateľov, pozn. autora) - a tiež v Jemene (21 miliónov) akútne hrozí, že dvadsať miliónov ľudí bude hladovať. Z toho je 1,4 milióna detí a 600-tisíc podľa expertných odhadov zomrie v nasledujúcich troch až štyroch mesiacoch. Už vypukla epidémia cholery, nakazených je 200-tisíc ľudí.“
A minulý týždeň informovala OSN, že sa všetky humanitárne organizácie sťahujú zo Stredoafrickej republiky (štyri milióny obyvateľov), prinútilo ich k tomu vyhrotenie etnického a náboženského násilia. Desiatky tisíc ľudí tak nebudú mať potraviny a lieky.
Výpočet by mohol dlho pokračovať. Dokladá, že na svete - v tomto prípade v Afrike, neďaleko od Európy - sú milióny ľudí, ktorí sa vydajú na cestu na sever, pretože doma nemôžu žiť.
Fakty, fakty, fakty
„Zmeny vo svetovej ekonomike majú tendenciu zvyšovať migráciu: technický pokrok podstatne znížil náklady na cestovanie, radikálne poklesli telefónne poplatky a zvyšujúce sa mzdy vo veľmi chudobných krajinách zlepšujú schopnosť financovať migráciu, zatiaľ čo celkový rozdiel v príjmoch medzi krajinami zostáva obrovský,“ zovšeobecňuje Paul Collier, profesor ekonómie, znalec ekonomiky afrických krajín a autor obsiahlych štatistických štúdií o migrácii pre Svetovú banku.
V knihe Exodus: Ako migrácia mení náš svet tiež pripomína celosvetový prieskum Gallupovho ústavu, podľa ktorého 40 percent populácie v chudobných krajinách hovorí, že keby mohli, emigrovali by do bohatej krajiny.
Mimochodom, Collier v knihe presvedčivo dokladá, že prijatie utečencov až do počtu 10-tisíc odkiaľkoľvek (Somálsko) je pre akúkoľvek krajinu (i Slovensko) vždy len prínosné: ekonomicky i kultúrne.
Collier si to nemyslí, on predkladá konkrétne dôkazy.
Bez Turecka
Pochod státisícov Sýrčanov, Iračanov, Kurdov a príslušníkov ďalších národov dočasne zastavili v roku 2015 ploty a dohoda EÚ s Tureckom, vyrokovaná Angelou Merkelovou, ktorá naliehavo potrebovala pokoj pred voľbami.