Autorka je analytička Asociácie pre zahraničnú politiku AMO
Michail Saakašvili prišiel na Ukrajinu zvíťaziť. Podobne ako Don Quijote de la Mancha sa so svojím gruzínskym tímom vybral bojovať s veternými mlynmi.
Na začiatku roka 2015 prijal ponuku prezidenta Porošenka „trochu si na Ukrajine zareformovat", navyše s príjemným bonusom bez nutnosti brať ohľad na voličov.
Súčasné gruzínske vedenie nebolo z takej situácie vôbec nadšené, Kyjev sa však rozhodol risknúť podporu Gruzínska výmenou za možný recept na úspech, lebo gruzínske reformy sa stali značkou a medzinárodne obchodovaným tovarom.
“Ukrajinskí politici neprekonali sami seba, ani v čase vojny sa nestali štátnikmi. Zostali provinčnými politikmi, ktorí pre krátkodobé osobné výhody sabotujú zmeny a riskujú zvyšky reputácie krajiny.
„
A spočiatku si gruzínsky tím viedol dobre. Saakašvili sa v máji 2015 stal občanom Ukrajiny a gubernátorom Odesy. Jeho vymenovanie bolo výsledkom snahy prezidenta Porošenka demonštrovať, že reformy sú možné.
Saakašvili spočiatku odmietol niekoľko ponúk Porošenka - post vicepremiéra aj možnosť stať sa riaditeľom novovytvoreného protikorupčného úradu.
Nechcel sa vzdať gruzínskeho občianstva (toho ho aj tak nakoniec zbavili) a tiež sa nechcel zapletať do ukrajinskej politiky, ktorej podľa svojich slov nerozumie a ktorá je podľa neho plná intríg.
Nakoniec však súhlasil s oveľa zložitejšou misiou a prijal post gubernátora Odeskej oblasti, jednej z najbohatších, ale aj najskorumpovanejších oblastí Ukrajiny.

Úspešný gruzínsky výsadok
Saakašvili sa ihneď dostal do víru špinavej ukrajinskej politiky, najprv bojoval s Kolomojským, potom s Jaceňukom a nakoniec sa rozhodol ísť aj proti prezidentovi Porošenkovi. Dokonca sa špekulovalo o jeho politických ambíciách na Ukrajine.