SME
Nedeľa, 25. september, 2022 | Meniny má Vladislav

Ako spoznáme populizmus

Populistická argumentácia ponúka jednoduché a alibistické vysvetlenie, prečo sa niečo nedarí, prečo máme strach alebo prečo sme nespokojní.

Ilustračné foto. (Zdroj: ARCHÍV TASR)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Autor pracuje ako právník v zdravotníctve, absolvoval politológiu na FSS MU v Brne.

V programe, rétorike a argumentoch súčasných populistov, ktorí spochybňujú doterajšiu politiku, môžeme vypozorovať niekoľko ustálených protirečení či (zámerných?) prejavov nepochopenia úlohy politiky v spoločnosti. Ako reálny socializmus mal svoje paradoxy a "čudesnosti", má aj populizmus svoje lákadlá.

Možno ich zhrnúť do nasledujúcich dominantných téz, od ktorých sa odráža všetka, navonok veľmi príťažlivá, logika populistickej argumentácie.

1. Správna politika je schopná osloviť každého

Podobnú a veľmi naivnú ambíciu malo už Občianske fórum. Po celé štyri desaťročia pred Občianskym fórom túto tézu ponúkala Komunistická strana Československa a ešte pred komunistami napríklad aj nacistická NSDAP.

Na prvý pohľad je uvedený zoznam týchto troch politických subjektov nezmyselný a podivný, niekoho možno urazí, iný ho bude považovať za lacnú provokáciu.

Pri bližšom pohľade však môžeme postrehnúť, že hlavní predstavitelia inak demokratického Občianskeho fóra sa od tradičnej straníckej politiky otvorene dištancovali.

Z historických príkladov je zrejmé, aký je údajný zámer hovoriť v mene celej spoločnosti nebezpečný.

Veľmi skoro, v roku 1991, však prišiel rozpad fóra, pretože nebolo schopné zjednotiť sa na jednotnom politickom ani ekonomickom programe. Predtým KSČ po celý čas svojej vlády tvrdila, že ju vykonáva v záujme všetkého ľudu, pričom vo voľbách v roku 1946 komunisti získali aj hlasy voličov, ktorí v období prvej republiky volili pravicové strany (najmä agrárnikov).

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Ešte predtým nemeckí nacisti v roku 1933 získali v poslednom predvojnovom volebnom zápolení do Ríšskeho snemu vyše štyridsať percent hlasov, teda tiež evidentne zo všetkých strán nemeckej spoločnosti.

Občasné tvrdenia, podľa ktorých bol typickým nacistickým voličom primitívny krčmový povaľač, a nacizmus preto do slušnej spoločnosti nepatrí, sú tak len utešujúcou frázou.

Nacisti, naopak, mali veľmi širokú voličskú základňu, svojich priaznivcov nelovili na okraji spoločnosti, ale patrili medzi nich mladí, starí, chudobní, bohatí, vzdelaní i nevzdelaní.

Nacistickým heslom bolo pozdvihnúť Nemecko, regenerovať ho, odstrániť chaos. Nemcov tak nemožno bezo zvyšku podozrievať z prízemného antisemitizmu.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Z tohto mu vybuchne hlava.


23. sep
Ruský prezident Vladimir Putin vyhlasuje čiastočnú mobilizáciu.

Putin môže konflikt eskalovať inak ako jadrovými zbraňami.


a 2 ďalší 23. sep
Si Ťin-pching (vľavo) a Vladimir Putin

Európa nesmie strácať rozvahu, pomôže tým najmä sebe.


23. sep
Dobové noviny z augusta 1968.

Táto vláda začala prísľubom milióna pre investigatívu. Teraz sa pokúša tlačiť na médiá ekonomicky.


Ján Füle 23. sep
SkryťZatvoriť reklamu