Autor študoval právo na Trnavskej univerzite v Trnave a bezpečnostné a strategické štúdie na Masarykovej univerzite v Brne
V posledných desaťročiach je na Kórejskom polostrove mimoriadne horúca bezpečnostná situácia, ktorá sa ešte viac vyostrila po nástupe Donalda Trumpa do prezidentského úradu. Príčina v podobe severokórejského jadrového programu je všetkým dobre známa.
Pre pochopenie celého problému je dôležité najprv sa pozrieť na dôvody vedúce nejaký štát k snahe o získanie jadrovej zbrane. Tá má v skutočnosti väčší politický než vojenský význam.
“Ak to americká administratíva myslí s vojenskou silou naozaj vážne, mala by takéto otázky konzultovať s Pekingom a dať mu jasne najavo, že ozbrojené riešenie nesleduje cieľ vojenského ohrozenia Číny.
„
Ako Hirošima a Nagasaki ukázali, sú pri svojich rozmeroch schopné takého ničenia ako žiadna iná zbraň, a tak jej vlastníkovi zaručujú dominanciu a bezpečnosť.
Potenciálny útočník proti jadrovému štátu by totiž musel čeliť riziku svojho absolútneho zničenia, čiže by iba stratil.
Nezostáva totiž po nich kameň na kameni a práve v tom sa skrýva ich obrovský odstrašujúci potenciál.
Je to paradoxné, ale kým jadrové zbrane vlastní viac štátov (ale nie príliš veľa), môžu prispieť k stabilite medzinárodného systému, čo v konečnom dôsledku preukázala studená vojna, ktorá nikdy neprerástla do priameho ozbrojeného konfliktu medzi USA a ZSSR.
Takáto stabilita však predvída ešte jednu vec – racionálnych štátnikov, ktorí o ich (ne)nasadení rozhodujú. No a nakoniec je tu schopnosť štátu dopraviť jadrovú nálož nad cieľ. Bez nej sú totiž jadrové zbrane nanič.
Na výmenu za pomoc
Režimu KĽDR nejde o regionálnu dominanciu (nemôže sa pretekať s Čínou), ale o zaručenie vlastného prežitia, cíti sa totiž ohrozený zvonku.
Túto svoju snahu však demonštruje takým zvláštnym spôsobom, že politickú logiku jadrových zbraní obracia naruby, a tak sa tieto stávajú nie garantom národnej bezpečnosti, ale príčinou jej ohrozenia.
Ak by sa totiž tento relikt studenej vojny tak vehementne nesnažil o vlastnú jadrovú zbraň, pravdepodobne by si ho nikto nevšimol. Pritom je to zvláštne a trochu mätúce, ale takýmto ťažko pochopiteľným spôsobom sledovala Severná Kórea vlastné politické ciele.
Je totiž jediným štátom, ktorý odstúpil od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a svoj jadrový program využíval na vyjednávanie. Výmenou napríklad za potravinovú pomoc alebo vykurovací olej svoj program na chvíľu zastavil.
Medzinárodné spoločenstvo na túto hru pristúpilo a snažilo sa o vyriešenie tohto problému svojskou politikou appeasementu. Bezpečnostná rada OSN síce zaviedla určité sankcie, ale tie sa minuli účinku a len povzbudzovali apetít severokórejských predstaviteľov ďalej sa vyhrážať.
Čína ukazuje silu. Nech sa India, Japonsko aj USA pozerajú Čítajte Cez Čínu zásah neprejde
Situácia sa začala radikálne meniť a to pod vplyvom dvoch skutočností – po prvé, Severná Kórea testuje medzikontinentálne balistické strely schopné zasiahnuť aj územie USA, a po druhé, prezidentom sa stal Donald Trump, ktorý v zahraničnej politike rozhodne nie je mierumilovnou holubicou.
