Je to sotva mesiac, čo asi dve hodiny „nadčasovania“ schôdzky Putin - Trump údajne zatienilo celú G-20 a strhlo špekulácie, čo asi tí dvaja ukuli.
Sedemstopäťdesiat pracovníkov amerického zastúpenia v Rusku, ktorí predstavujú zrejme najmasovejšie „pustenie žilou“ v histórii svetovej diplomacie, neomylne avizuje, že veľké nič. (Prímerie v Sýrii bolo už predkonzultované.)
“Bez ohľadu na to, ako všetky vyšetrovania – už sa nedajú ani spočítať – skončia, ruská kauza robí z Trumpa „chromú kačku“, čo mu dali z Kapitolu drasticky teraz na známosť.
„
Skutočnosť, že „šancu na zlepšenie rusko-amerických vzťahov“ (Putin v Hamburgu) pochoval Kongres, hovorí o vnútroamerickom zdroji roztržky.
Nové sankcie, na ktoré je tých 750 výpovedí odvetným opatrením, sú totiž predovšetkým prevenciou zákonodarcov pred Trumpom. Ruské styky prezidenta sa v júli preklopili už do takej fázy pochybností, že od tvorby politiky voči Kremľu musel byť „odbremenený“.

Za zhodou drvivej väčšiny republikánov a demokratov (na ničom inom sa nedohodnú) mohli iste byť aj „bočné“ ekonomicko-geopolitické úvahy. Otrasená dôvera k Trumpovi – aspoň v tejto veci – však hrala ako kľúčový bezpečnostný argument.