PÍŠE JURAJ ČORBA

Mali by sme sa rozhodnúť, o čo nám v spore s Úniou ide

Čisto z pohľadu toho, čo sme v spore chceli v azylovej politike v praxi dosiahnuť, to dnes nevyzerá vôbec tragicky.

Utečenci v Gabčíkove. (Zdroj: SME - Gabriel Kuchta)

Autor je bývalý zástupca SR pred súdmi

Spor o povinné premiestňovanie žiadateľov o azyl z Talianska a Grécka je kľúčovým sporom nášho štátu s Úniou, ktorý ovplyvní našu budúcnosť. Preto sa oplatí začať už teraz, pred vydaním konečného rozhodnutia, dôkladne zvažovať všetky súvislosti a ďalšie kroky.

Dajme bokom otázku, či a čo dnes prípadne môžeme od iných získať tým, ak opustíme náš hlasitý bojkot povinných kvót. Dajme bokom aj otázku, či je vôbec takýto politický kalkul morálne oprávnený voči tým, ktorí utekajú pred vojnami a perzekúciou. Skúsme neriešiť ani to, či a ako si prípadnými ústupkami môžeme poškodiť vzťahy s niektorými našimi susedmi.

Sú to zložité otázky, ktorým sa nevyhneme, ale sú na dlhšiu debatu. Skúsme sa pozrieť aspoň na to, či je bojkot kvót stále vhodným nástrojom na dosiahnutie toho, na čom nám samotným v tomto – stále prebiehajúcom - spore záleží.

Prečítajte si tiež:Prečítajte si tiež: Fico nechce komentovať problém s kvótami, kým súd v Luxemburgu nerozhodne

Čo povedal Luxemburg

Nezaškodí si pripomenúť niektoré kľúčové názory generálneho advokáta Yvesa Bota. Dospel k záveru, že ak sa v núdzovej situácii nedarí Únii dosiahnuť dobrovoľnú zhodu, pravidlá EÚ umožňujú väčšinovým (pre)hlasovaním nariadiť členským štátom záväzné počty žiadateľov o azyl, ktorých musia od Talianov a Grékov prevziať na posúdenie ich žiadostí.

Núdzové riešenia si zároveň vyžadujú osobitú rýchlosť a pružnosť v tom, ako sa o nich rozhoduje a ako sú formálne prijímané.

Pokiaľ ide o budúcnosť a pretrvávajúce migračné hrozby, neostáva nič iné, ako presvedčivejšie a účinnejšie vopred hľadať spojencov na tvorbu takých pravidiel, ktoré lepšie zohľadnia aj naše potreby.

Schválený krízový mechanizmus premiestnenia žiadateľov z Grécka a Talianska do iných štátov podľa Bota pamätá dostatočne aj na možné bezpečnostné riziká, odrádza premiestnené osoby od neskoršieho úniku do štátov podľa ich preferencií a zároveň vedie Taliansko a Grécko k zlepšeniu ich azylových systémov a kapacít.

V neposlednom rade, krízový mechanizmus umožňuje prihliadať pri premiestňovaní aj na osobné charakteristiky žiadateľov o azyl s cieľom uľahčiť ich integráciu v cieľovom štáte premiestnenia.

Tieto a ďalšie závery, ktoré ponúkol generálny advokát, nie sú vyslovene prekvapivé. Kritériá, podľa ktorých Súdny dvor posudzuje politické rozhodnutia inštitúcií EÚ, sú totiž už desiatky rokov nastavené zhovievavo.

Povinné kvóty nie sú podľa Bota zjavným pochybením, keďže bolo na úvahe ministrov členských štátov, či vo svetle informácií, ktoré mali k dispozícii v čase rozhodovania, zvolia razantné alebo menej razantné formy pomoci Taliansku a Grécku.

Prečítajte si tiež:Prečítajte si tiež: Orbán a Fico žalovali na Brusel. Luxemburg odpovedal

Ako sme uvažovali pri žalobe

Skúsme si teraz pomenovať dôvody, pre ktoré sme podali našu žalobu. Čo je vlastne naším základným záujmom, pre ktorý sme sa rozhodli napadnúť povinný krízový mechanizmus premiestňovania?

Vychádzajme z vyjadrení našich politických predstaviteľov a skúsme čítať medzi riadkami z informácií, ktoré sú verejne známe o našej žalobe.

Máme zásadný problém s rizikom rýchleho príchodu príliš početných skupín, ktorých kultúrne a spoločenské zázemie je nášmu prostrediu neznáme.

Politici tiež signalizujú, že máme obavy z toho, či vieme v každom jednom prípade dostatočne posúdiť bezpečnostné hrozby, ktoré dnes môžu byť spojené s prijímaním žiadateľov o azyl.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4ZJR na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4ZJR na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

S elektronickým receptom riskuje pacient tour po lekárňach

Čítačku kariet, ktorú potrebujú, aby sa pripojili do elektronického systému receptov, stále nemá 40 percent lekárnikov. Termíny už tlačia.

Neprehliadnite tiež

PÍŠE VLADIMÍR BALÁŽ

Ako chutí holandský sendvič s dvojitou írskou

Bežných Európanov prelievanie ziskov do bermudských čiernych dier čoraz viac štve. S praktikami daňového dumpingu chcú skoncovať aj najvyspelejší členovia Európskej únie.

PÍŠE MIROSLAV KOCÚR

Dva kamene a jedna birmovka

Aký otec taký syn, aký predseda, taká strana, aký premiér taká vláda.

PÍŠE JEAN-CLAUDE JUNCKER

Opravme európsku strechu, kým svieti slnko

Európsky menový fond či spoločný minister financií, či - aj to sú kroky, ktoré ochránia eurozónu v horších časoch.

Faktúra z vlastnej hlavy? (Mandor)

Mandorova karikatúra na piatok

SME 25 rokov

Rok 1996: Sledovali nás a odpočúvali

Denník SME bol pre Vladimíra Mečiara od začiatku ako červená muleta pre býka.