SME

Mali by sme sa rozhodnúť, o čo nám v spore s Úniou ide

Čisto z pohľadu toho, čo sme v spore chceli v azylovej politike v praxi dosiahnuť, to dnes nevyzerá vôbec tragicky.

Utečenci v Gabčíkove. (Zdroj: SME - Gabriel Kuchta)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Autor je bývalý zástupca SR pred súdmi EÚ

Spor o povinné premiestňovanie žiadateľov o azyl z Talianska a Grécka je kľúčovým sporom nášho štátu s Úniou, ktorý ovplyvní našu budúcnosť. Preto sa oplatí začať už teraz, pred vydaním konečného rozhodnutia, dôkladne zvažovať všetky súvislosti a ďalšie kroky.

Dajme bokom otázku, či a čo dnes prípadne môžeme od iných získať tým, ak opustíme náš hlasitý bojkot povinných kvót. Dajme bokom aj otázku, či je vôbec takýto politický kalkul morálne oprávnený voči tým, ktorí utekajú pred vojnami a perzekúciou. Skúsme neriešiť ani to, či a ako si prípadnými ústupkami môžeme poškodiť vzťahy s niektorými našimi susedmi.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sú to zložité otázky, ktorým sa nevyhneme, ale sú na dlhšiu debatu. Skúsme sa pozrieť aspoň na to, či je bojkot kvót stále vhodným nástrojom na dosiahnutie toho, na čom nám samotným v tomto – stále prebiehajúcom - spore záleží.

Prečítajte si tiež: Fico nechce komentovať problém s kvótami, kým súd v Luxemburgu nerozhodne Čítajte 

Čo povedal Luxemburg

Nezaškodí si pripomenúť niektoré kľúčové názory generálneho advokáta Yvesa Bota. Dospel k záveru, že ak sa v núdzovej situácii nedarí Únii dosiahnuť dobrovoľnú zhodu, pravidlá EÚ umožňujú väčšinovým (pre)hlasovaním nariadiť členským štátom záväzné počty žiadateľov o azyl, ktorých musia od Talianov a Grékov prevziať na posúdenie ich žiadostí.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Núdzové riešenia si zároveň vyžadujú osobitú rýchlosť a pružnosť v tom, ako sa o nich rozhoduje a ako sú formálne prijímané.

Pokiaľ ide o budúcnosť a pretrvávajúce migračné hrozby, neostáva nič iné, ako presvedčivejšie a účinnejšie vopred hľadať spojencov na tvorbu takých pravidiel, ktoré lepšie zohľadnia aj naše potreby.

Schválený krízový mechanizmus premiestnenia žiadateľov z Grécka a Talianska do iných štátov podľa Bota pamätá dostatočne aj na možné bezpečnostné riziká, odrádza premiestnené osoby od neskoršieho úniku do štátov podľa ich preferencií a zároveň vedie Taliansko a Grécko k zlepšeniu ich azylových systémov a kapacít.

V neposlednom rade, krízový mechanizmus umožňuje prihliadať pri premiestňovaní aj na osobné charakteristiky žiadateľov o azyl s cieľom uľahčiť ich integráciu v cieľovom štáte premiestnenia.

Tieto a ďalšie závery, ktoré ponúkol generálny advokát, nie sú vyslovene prekvapivé. Kritériá, podľa ktorých Súdny dvor posudzuje politické rozhodnutia inštitúcií EÚ, sú totiž už desiatky rokov nastavené zhovievavo.

Povinné kvóty nie sú podľa Bota zjavným pochybením, keďže bolo na úvahe ministrov členských štátov, či vo svetle informácií, ktoré mali k dispozícii v čase rozhodovania, zvolia razantné alebo menej razantné formy pomoci Taliansku a Grécku.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Orbán a Fico žalovali na Brusel. Luxemburg odpovedal Čítajte 

Ako sme uvažovali pri žalobe

Skúsme si teraz pomenovať dôvody, pre ktoré sme podali našu žalobu. Čo je vlastne naším základným záujmom, pre ktorý sme sa rozhodli napadnúť povinný krízový mechanizmus premiestňovania?

Vychádzajme z vyjadrení našich politických predstaviteľov a skúsme čítať medzi riadkami z informácií, ktoré sú verejne známe o našej žalobe.

Máme zásadný problém s rizikom rýchleho príchodu príliš početných skupín, ktorých kultúrne a spoločenské zázemie je nášmu prostrediu neznáme.

Politici tiež signalizujú, že máme obavy z toho, či vieme v každom jednom prípade dostatočne posúdiť bezpečnostné hrozby, ktoré dnes môžu byť spojené s prijímaním žiadateľov o azyl.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C4ZJR na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Sklamaní voliči Matovičovej vlády sa nevzdali a vybrali si (najmä) Ivana Korčoka.

Fico je silný len vtedy, keď ostatní mlčia.


Premiéra Roberta Fica (Smer) vítajú v Galante na výjazdovom rokovaní vlády v čase volebnej kampane k voľbe prezidenta

Pellegrini cez šéfa Aliancie láka Maďarov. Ten podrazil vlastnú stranu.


a 1 ďalší
Reálna tvar muža a jeho deformovaná tvár, tak ako ju videl pacient so vzácnou poruchou zrakového systému.

Viktor Sharrah si myslel, že sa zbláznil.


Štefan Harabin.

Za vyjadrením je Jureňa, Harabin ho okamžite zbavil funkcie.


Neprehliadnite tiež

Peter Schutz

Korunou komunikačného amoku je odvrávanie Bidenovi.


Prezidentský kandidát Ivan Korčok počas zhromaždenia v Bratislave.

Voliči v prvom kole vyslali signál, že nechcú politiku korupcie a lži.


Nabudúce by niekto z SNS mohol vyriešiť krádež tým, že zatkne náhodného okoloidúceho.


Šéfredaktorka denníka SME Beata Balogová.

Orbánove médiá vykresľujú Pellegriniho ako mierotvorcu a Korčoka ako vojnového štváča.


SkryťZatvoriť reklamu