Autor je maliar a básnik
Už niekoľko rokov si začiatkom leta presúvam bratislavský ateliér na malý chorvátsky ostrov Vir. Ako človek celé dni sedí na stoličke a potichu maľuje, nevdojak začuje dialógy turistov – prevažne Slovákov – z okolitých apartmánov.
Vyznačujú sa predovšetkým frflaním. Raz je priveľmi horúco, inokedy chladno a zakaždým príde na pretras aj balkánska nedbanlivosť, ľahostajnosť a nezodpovednosť.
“Ak by si moji susedia vzali čo len zlomok z Epikurovho ponaučenia, obloha by bola zaraz modrejšia a more menej studené.
„
Názorný to príklad premietnutia Jungovho archetypu tieňa, pretože sotva nájdeme v Európe národ s príbuznejšou mentalitou, ako sú Chorváti. Je tento prúd nespokojnosti znamením konzumných čias alebo len konštantou ľudskej hlúposti?
Nietzsche sa domnieval, že časom budeme pre svoje mravno-rozumové ponaučenia radšej siahať po Sokratovi než po Biblii. Celkom si to nemyslím, no ponaučenia gréckych filozofov nepochybne majú čo povedať aj slovenskému turistovi.
A nemusíme pritom chodiť ani k Sokratovi či k metafyzickým fajnovostiam Plótina, Prokla alebo Porfýria, vystačíme si aj s prízemným filozofom tela a slasti Epikurom.
