Tvrdenia SaS a exprokurátorky Mišíkovej, že Filip Rybanič sa vôbec nemal dostať pred súd, sú dosť nezrozumiteľné.
Ak totiž „vyšetrovateľ nevyprodukoval jediný dôkaz, ktorý by potvrdzoval trestnoprávny charakter skutku“ (poslanec Rajtár), tak jediné so životom konformné vysvetlenie je, že trestnosť porušenia bankového tajomstva bola v SR akosi cez noc zrušená.
“Sme na Slovensku, kde osoba, ktorej účet bol „hacknutý“, vyšetruje seba samu, takže medzi zločinom a potláčaním zločinu niet ostrého rozhrania.
„
Pretože ten Rybanič sa na Kaliňákov účet fakt vlámal, čo teda ani nikdy nepopieral.
Argumenty, že na súd posiela Rybaniča tá jednotka finančnej správy, ktorej šéfuje (bývalý) sponzor Smeru, alebo že u Rajtára nebola domová prehliadka riadne zdôvodnená (a skončila sa fiaskom), sú azda svedectvom o Slovensku za vlády Fico III, avšak nie o tom, že „celý vyšetrovací spis je protizákonný“.

Povedzme si jedno. Krajina, v ktorej sa korupcia či kradnutie vládcov dá nachytať len sliedením v cudzích účtoch, je v zadku, z ktorého ju nevytiahne ani tisíc Rybaničov.