Problémy treba vyriešiť tam, kde vznikli.
Ale skúsme najskôr rátať: koľko obetí majú teroristické útoky v Paríži za povedzme posledných pätnásť rokov? Len počas jedného extrémneho leta v roku 2003 totiž zomrelo práve v tomto meste na priame následky tepla zhruba päťsto ľudí (len v Európe dokopy asi 70-tisíc obyvateľov).
Dôvodom čoraz častejšieho výskytu podobných anomálií v budúcnosti bude (aj) klimatická zmena. Jej príčinou nie sú nejakí abstraktní nepriatelia, z ktorých sa tak ľahko robí terč. Príčinou toho zabíjania nie je akýsi ľahko identifikovateľný barbar, hlupák v samovražednej veste.
“Drahí križiaci, fašisti, kléroblázni, euroskeptickí exliberáli a nimi vyťažovaní webkomentátori, hádajte, čo spustilo napríklad občiansku vojnu v Sýrii, ktorá nasmerovala migrantov do Európy? Žeby sucho?
„
Nie je to ani zakomplexovaný ultranáboženský idiot, ktorý verí v posmrtnú blaženosť sprostredkovanú stredovekým odrezávaním hláv. Fanatický blázon, ktorý, ak sa nechce prispôsobiť našim vzorcom správania, našim hodnotám, všetkým našim právam aj slobodám, nemá tu čo robiť – aj keď to sa teda nechcú alebo nedokážu ani mnohí iní, ktorí sa v našom kultúrnom priestore narodili.
Lenže skôr než sa začneme čohosi báť, skúsme sa báť väčšej hrozby: a zmena klímy a následné extrémy počasia sú rádovo nebezpečnejšie.
Iste, počasie ešte nie je klíma. A aktuálne teplé dni ešte nie sú dôkazom ničoho, ani globálneho otepľovania. No ich anomálny výskyt, pričasté extrémy, topiace sa ľadovce či každoročné rekordy v priemerných teplotách na našej planéte – tie už jeho dôkazom sú.
