SME
Pondelok, 3. október, 2022 | Meniny má Stela

Dobrý je ten, kto za to nič nechce

Čo sa stane, keď farár nahovorí mladých chlapcov na hriech? Ide za to do neba.

(Zdroj: FOTOLIA)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Autorka je režisérka

Bola to nádherná čierna motorka ČZ 150. Celkom nová. Keď na nej otec prišiel prvýkrát domov, zbehli sa na ňu pozrieť chlapci z celého okolia. V roku 1950 bola nová motorka v chlapčenskom svete veľkou udalosťou, tak ju teda všetci obdivovali, mudrovali a túžili si ju vyskúšať. Lenže otec štyroch detí vedel svoje. Motorku predviedol a potom ju slávnostne zamkol do šopy. Ukázal všetkým prítomným kľúč a ten si strčil do vrecka. Pre istotu. Lebo rozumel sile pokušenia.

A požičiaš nám ju niekedy? spýtal sa otca syn Oto.

Načo? odpovedal otec.

Povoziť sa.

Nie.

Ani v nedeľu? Na chvíľu? Pod dohľadom? skúsil to mladší syn Karol.

Nie.

Prečo?

Nemáte ani šestnásť a ste pochabí. Zarobte si a kúpte si vlastnú.

Veď táto tiež nie je tvoja, je podniková.

O dôvod viac nedať vám ju do rúk.

Synovia naňho ešte chvíľu hľadeli rovnakými blankytne modrými očami, ale s ním to nič neurobilo. Vošiel do domu a sadol si do kuchyne k večeri.

Keď ťažko pracujúci majiteľ motorky zaľahol, synovia Oto a Karol potichu vyšli na dvor a motorku odomkli. Neboli to žiadne neviniatka. Dávno mali od šopy náhradný kľúč. Potom sa až do polnoci aj s kamarátmi na motorke prevážali po okolí. Len tak, pre radosť. Z čistého potešenia cítiť pod sebou chvenie motora a vietor vo vlasoch. Ráno motorku otec našiel tak, ako si ju odložil a odfrčal na nej do práce.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Akoby ma vtedy môj starý otec pozdravil s odkazom: to je tvoja odmena za to, že si bola vtedy, v sedemdesiatych rokoch, taká trpezlivá, dievča moje. A možno to bola aj odmena preňho, lebo pripravil trochu lepší svet pre svoje potomstvo.

Večer nepovedal nič. Len motorku zase zamkol v šope. Bratia na seba víťazne pozreli. Vyšlo im to. Môžu sa v noci voziť, koľko chcú. Teda ak ich niekto neuvidí, ak sa otec nezobudí a ak sa im podarí vrátiť ju tak, ako si ju vzali. A tak sa teda vozili. Vozil sa Oto, vozil sa Karol, vozili sa kamaráti. Až raz...

Jasné, každý dobrý príbeh má svoje „až raz...“, bez toho by to nebol príbeh, ale rutina, na ktorú sa dá ľahko zabudnúť. Ale príbeh potrebuje vybočenie. V príbehu motorky bola vybočením veľká kopa štrku, pripravená na stavbu cesty. Kopa sa ocitla nečakane v nočnej trase motorky a fatálne ju poznačila. Na motorke sedel kamarát od susedov, ale v problémoch boli aj tak hlavne bratia. Lebo to oni otvorili šopu a ukradli motorku otcovi.

Vo svetle baterky chlapci s hrôzou zhodnotili rozsah katastrofy. Rozbité bolo svetlo aj predný blatník.

Otec nás zabije, poznamenal jeden z chlapcov.

Čaká nás peklo, povedal druhý.

Vedeli, že do rána už nezostáva veľa času a ak niečo nevymyslia, tak sa od okamihu, keď otec nenájde v šope svoju motorku v neporušenom stave, budú diať strašné veci.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Peter Schutz.

Taký pohyb v ruskej spoločnosti nebol minimálne od perestrojky.


3 h

Karikatúra denníka SME (Hej, ty! - Györe).


3 h
Peter Tkačenko

Pri bezpečnosti sa treba zamerať na rutinu, nie extrém.


3 h
Zuzana Kepplová

Jeho francúzske bývanie sa symbolom nestane.


4 h
SkryťZatvoriť reklamu