Andrej Danko sa prvým svojím vyjadrením k celej Plavčanovej eurofondovej veci pokúsil debatu výrazne prerámovať.
Vraj sú to malé dravé firmičky, kto vplával do eurofondového rybníka a požral krmivo univerzitám. Takto sformuloval nejasné rozdeľovanie výziev pre vedu a výskum na ministerstve, ktoré podlieha jeho vplyvu.
“Nie, vo vede a výskume sa nedá zažiariť ako talent z ulice a proste pred porotou vytiahnuť Nessun dorma lepšie ako Pavarotti. Ani keď ste malý a dravý.
„
Ale nie, títo Dankovi malí podnikaví šikovníci, ktorí sa k peniazom akože dostali na úkor tradičných vedeckých inštitúcií, nemali lepšie napísané projekty. Toto je verzia v súlade s Dankovou snahou označiť súkromníka za škodnú, lebo by – Bože daj – mohol byť šikovný a nastaviť vyššie štandardy.
Doteraz sme sa v celej veci totiž bavili o takých firmách, ktoré neprišli s oslnivým know-how, ale sa – napríklad – len toť nedávno začali zaujímať o recykláciu plastov. A šup ho, zrazu im z osudia vypadnú milióny a ony si môžu nakúpiť, čo len treba a začať sa hrať.
Potom sa však môžeme pýtať, čo doteraz robili na univerzitách a akadémii, ak nadšenec fascinovaný plastmi – teda oblasťou, ktorá ho len nedávno zaujala, možno predtým to bol nordic walking a potom zase globálne otepľovanie – prebije ich projekt.

Takže, nie. Nemyslíme si, že kauza eurofondové výzvy sa dá porozprávať ako príbeh malých dravých na úkor nemotorných univerzít, ktoré len treba ochrániť pred konkurenciou – Danko sľúbil samostatnú výzvu pre nespokojných rektorov – a zase bude dobre.
Pokus šéfa národniarov o plošné obvinenie súkromného sektora zo šikovnosti tu teda neobstojí. Kiež by to tak bolo, ale keby bolo, nesťažovali by sa ľudia, ktorí – ako Pavol Čekan – si na Slovensko prinášajú životopis, že by hodnotiteľ aj mohol padnúť na zadok. No vypadli oproti nečakaným domácim hráčom, ktorí sa na scéne zjavili len toť nedávno.