Už tu bolo napísané, že Juncker a Európska komisia sú v práve s kritikou, že nové ruské sankcie, ktoré schválil Kongres – a už podpísal Trump – mali byť s EÚ konzultované. Tak to bolo vždy doteraz a okrem spojeneckej lojality je dôležitý aj faktor účinnosti, ktorý je tým vyšší, čím je širšia účastnícka platforma.
To je pravda, ktorej súčasťou je aj to, že európski lobisti dosiahli v procese prijímania významné úpravy (zjemnenia). I preto sú náznaky, ktoré vysiela Juncker, ale idú aj z Nemecka a Francúzska, že Únia prijme akési odvetné kroky, zbytočné a neprimerané situácii.
Sankcie proti Rusku rozhádali Úniu a Američanov. Začína sa obchodná vojna? Čítajte Hoci nové sankcie USA môžu – teoreticky – poškodiť európske energetické firmy, sú namierené proti Rusku. Prípadná odvetná reakcia EÚ by však mierila priamo na Ameriku, čo by bol de facto prvý výstrel do obchodnej vojny.
“Ak už napríklad Donald Tusk zaradil Trumpa medzi „vonkajšie hrozby EÚ“ v jednej svorke s Ruskom, Čínou a radikálnym islamom, tak vývoj v Kongrese by Európa mala kvitovať a tešiť sa mu.
„
A taká predstava predsa nemôže skrsnúť ani ako vyhrážka či naparovanie svalov v lebke európskeho politika. O to skôr, že na druhom brehu sedí prvýkrát v histórii prezident, ktorý sa s „myšlienkou“ na clá, tarify a múry (viac či menej vážne) pohráva.
Apropo, Trump, Juncker a spol. by mohli byť viac empatickí. Každý lepší analytik im totiž vysvetlí, že nový balík sankcií nie je ani tak o Rusku – a už vôbec nie o EÚ – ako práve o Trumpovi, ktorému zákonom vlastne odňali kus právomocí v tvorbe ruskej politiky.
