Autor je publicista a karikaturista
Prípad z Demandíc pobúril verejnosť. A pritom sa celá kauza prevalila preto, že jeden z násilníckych sopliakov si mlátenie spolužiaka nakrútil na mobil a dostalo sa to von. Lebo inak sa u nás všetci svorne – a najmä učitelia – tvária, že šikana a násilie na slovenských školách neexistujú. Ale existujú, ba dovolím si tvrdiť, že sú veľmi rozšírené.
“Objekt šikanovania a násilia rovnako ako násilník svoju pozíciu nestrácajú ukončením školskej dochádzky, ale plynule pokračujú do dospelosti. Nezriedka celý život.
„
Samozrejme, typické tupé hlavy redukujú prípad z Demandíc na problém Rómovia - Nerómovia, čo je pohodlná hlúposť. Tí agresívni pankharti pokojne mohli byť a aj bývajú "bieli" Slováci.
Nechajme bokom ten prípad, veď je iba špičkou ľadovca.
Skúsim zo svojho pohľadu pomenovať aspoň jednu - dve z príčin. Nerobím si nárok na úplnosť. Mojou akou-takou kvalifikáciou azda je, že som chodil do školy, kde sa so mnou nekašľali ani učitelia, ani spolužiaci, vyštudoval som psychológiu, moja matka bola učiteľka, mám dve dospelé deti, dvoch už dospelých a troch ešte školopovinných vnukov.
Všetko je vo výchove
Takže: podľa mňa sa vyprofilovala časť rodičov, ktorí z najrôznejších dôvodov nie sú schopní zvládať výchovu svojich detí a dovolia im všetko. Vrátane šikanovania iných, vrátanie násilia, alkoholu a drog. A vrátane nerešpektovania nikoho a ničoho.
