Ekonomické sankcie, ktoré Bezpečnostná rada OSN v sobotu schválila proti Severnej Kórei, nebudú samy osebe nútiť režim v Pchjongjangu, aby sa zbavil svojich nukleárnych zbraní.
Krajina si predsa už dosť vytrpela od začiatku sankcií v roku 2006, aby sa teraz dobrovoľne vzdala svoje bezpečnostnej prikrývky, hocijakú vysokú cenu za to zaplatí.
“Skutočnú moc nad zahraničnou politikou v Trumpovej vláde má len prezident, minister obrany James Mattis a poradca národnej bezpečnosti H. R. McMaster. A tí sú v zhode, že útok na Severnú Kóreu je reálnou možnosťou.
„
A je stále otázne, do akej miery sa Čína bude striktne riadiť podľa najnovších obmedzení, keďže ide o suseda, ktorého Čína považuje za „takého blízkeho ako sú pery k zubom“.
Ale jednomyseľné schválenie sankcií hlasmi 15 k nule vrátane Číny a Ruska sa dá posúdiť ako indícia, že veľmoci už pochopili, ako blízko je vláda Donalda Trumpa k možnému preventívnemu útoku proti Severnej Kórei. Bližšie než kedykoľvek doteraz.
A keďže taký útok by vážne ohrozil svetovú bezpečnosť, ako aj milióny životov hlavne v juhovýchodnej Ázii, je to silný motív na hľadanie riešenia.

Holubice v Trumpovej vláde sú zriedkavé a bezmocné. Minister zahraničných veci Rex Tillerson minulý týždeň tvrdil, že sa USA neusilujú o zmenu režimu v Severnej Kórei ani o urýchlené opätovné zjednotenie Kórejského polostrova. A nehľadajú ani zámienku, aby poslali americké vojská cez 38. rovnobežku.
Chcú vraj prostredníctvom dialógu presvedčiť Pchjongjang, aby sa odzbrojil, a nie o nepriateľstve.