V období, keď Rusko nemá toľko zdrojov a spojencov, aby ekonomicky či vojensky konkurovalo Európskej únii a aliancii NATO, ponúka mu hybridná vojna už celé roky nástroje, aby mohlo vyvažovať váhy. Dokonca veľkolepým spôsobom, vzhľadom na výhru Donalda Trumpa v amerických voľbách minulý rok.
Doteraz Moskva nemala veľký úžitok z Trumpa okrem toho, že je prezident a volá po poddajnej poslušnosti k ruským záujmom. Práve pre pochybnosti, ktoré vyvolávajú Trumpove postoje, Kongres mu už zúžil kompetencie tvoriť vlastnú politiku k Rusku a vrátil vzájomné vzťahy k „historickému a veľmi nebezpečnému úpadku“ podľa Trumpa.
“Americkí voliči majú na výber. Či nafúknutá, liberálna precitlivenosť na porušovanie aj tak delikátnych pravidiel, alebo plnokrvné partnerstvo s nebezpečným protivníkom, ktorý však bude poslušne poklonkovať a chce za to len pokoj vo svojej sfére vplyvu.
„
Práve v tomto momente sme počuli od ministra zahraničných veci Rexa Tillersona, že Rusko je už ochotné sa trošku baviť o Ukrajine. Že pomohlo schváliť sankcie OSN proti Severnej Kórei a spolupracuje na zlepšovaní bezpečnostnej situácie v Sýrii. Že v otázke vzťahov s Ruskom treba byť pragmatický a „nezúžiť všetko do jedného sporu“.
Hmmm. Sme zvyknutí počuť od amerických predstaviteľov prejavy, ktoré sú nepokrytými pokusmi poslať signál zahraničným partnerom či protivníkom. Nie je to však až také obvyklé, keď je určené publiku doma.
