Zavreli sa dvere a za nimi koaličná rada. Orgán najpovolanejší. Už sme si aj odvykli, že práve on určuje rytmus politického života, keďže minulé volebné obdobie vládol Smer štyri roky sám. A počas viac než roka svojej existencie riešila koalícia Smer, SNS a Most-Híd svoje problémy bez mimoriadne dramatických zvratov.
No v minulosti to bývalo inak. Napríklad za prvej Dzurindovej vlády ľavicová časť koalície SDĽ a SOP presadila spolu s opozíciou návrh, ktorý zásadne deformoval reformu verejnej správy: namiesto navrhovaných dvanástich krajov ostalo súčasných osem. Maďari hrozili odchodom z vlády, no nakoniec ostali. Ostala vláda, ktorá Slovensko doviedla do EÚ a NATO. A ostalo aj osem nevyhovujúcich krajov.
“Ale načo zaťažovať podrobnosťami občanov, ktorí žijú z platu, pracujú osem alebo aj šestnásť hodín denne a nevedia, čo je to držať v rukách eurofondy či obálky z tendra?
„
SDĽ zašla ešte ďalej a jej šéf Migaš (zároveň aj predseda parlamentu... pripomína nám to niečo?) hlasoval za vyslovenie nedôvery Dzurindovi a jeho kabinetu.
Za prvej Ficovej vlády vypukol spor medzi Mečiarom a Ficom. Premiér ho vtedy komentoval slovami: „Život prináša niekedy aj zlodejčiny, na tie zlodejčiny treba reagovať a my reagujeme principiálne.“ Kto si nepamätá detaily, vybaví sa mu aspoň odchádzajúci minister Jureňa v maštali.
