Autorka je dídžejka a hudobná producentka
Ako spieva Robo Grigorov, všetci sa zídeme, na žabom majeri. Je leto, festivaly sú v plnom prúde. Napriek tomu, že sa lístky predávajú hádaň už rok dopredu, teraz je ten čas, keď sa niektoré medvede budia zo zimného spánku a zháňajú lupienky.
Ak teplo, tak poriadne, progresívne sme preskočili subtropické pásmo rovno do trópov, komu by sa nepáčili teploty tesne pod 40.
Lokálne otepľovanie dorazilo aj na Veľkú Moravu a ja si balím veci a vyrážam na pražský Pride a teším sa už aj na ten slovenský.
Odpoveď na večnú otázku „načo“ sa takáto udalosť koná, mnohým stále uniká. Veď my tiež nemáme hetero pride, nepochodujeme a neukazujeme sa! Iste.
Kdežeby človek zakopol o prejavy mužskej heterosexuality však. Tie lodičky pri reklamách na pneumatiky alebo prsia na každom rohu pri každom produkte na bilbordoch sú jednoducho zhodou okolností. Nie prejavom tradičnej a slušnej spoločnosti.
Vzťahovačnosť je tu kľúčové slovo. Ako keby LGBT komunita požadovala výhody na úkor ostatných. Ak sa niekto domôže svojich práv, alebisti chcú vedieť, čo z toho budú mať oni. Nič. Nestačí, neprekáža, že sa ich to proste netýka. Pocit, že ak druhí niečo získajú a oni nie, je rovnaký, ako keby oni o niečo prišli.
