Ministra kultúry Ivana Hudeca v prítomnosti nezaplateného nábytku navštevujú myšlienky na nezaplatenie. A rád o nich písomne informuje svojich kolegov. Po liste ministerke Slavkovskej, ktorej navrhol zriadiť ďalšie umelecké vysoké školy a odporúčal aj ich personálne obsadenie, hoci podľa vysokoškolského zákona akademických funkcionárov volia akademické senáty, napísal 9. januára t. r. aj ministrovi Rezešovi. Oznámil mu, že nenamieta proti tomu, aby mohlo byť obnovené vysielanie CDI v Slovenskom rozhlase od 15. februára 1997. Ministrova hovorkyňa M. Podhradská sa síce snažila vysvetliť, že minister si je vedomý, že táto záležitosť patrí do kompetencie Rady SR pre rozhlasové a televízne vysielanie a nemal v úmysle ovplyvňovať rozhodnutia kompetentných orgánov, má to však prinajmenej jednu trhlinu - Hudec to oznámil ministrovi Rezešovi a ústrednému riaditeľovi SRo, nie však tomu, kto o zastavení vysielania CDI rozhodol a jediný má právo rozhodnúť - rade.
Vysielanie Rádia CDI bolo problémom od počiatku, v decembri 1994 bolo aj jedným z dôvodov odvolania predchádzajúcej rady. Súčasná rada sa snažila vec uviesť do súladu so zákonmi, a keď nepomohla pokuta Slovenskému rozhlasu vo výške 1 milión korún, rozhodla o vypnutí vysielania CDI. Zdá sa však, že verejnoprávnemu rozhlasu nejde o poslucháča, ktorý si ho platí jednak ako koncesionár a zároveň aj ako daňový poplatník. Od októbra minulého roka mohol SRo na frekvencii 96,6 ponúkať namiesto šumenia kvalitný stereofónny signál programu S 1 občanom Slovenska na vyše 20 percentách územia štátu. Rádio CDI malo dosah iba na 0,6 percenta územia a bolo určené rakúskemu poslucháčovi.
