Autor je redaktor MF DNES
Poľsko a Maďarsko sa vracajú do medzivojnových čias viac či menej represívnych diktatúr, ktoré síce ponechali kulisy volenej vlády, ale s plnou demokraciou západného typu nemali nič spoločné.
Maďarský premiér Viktor Orbán a vodca Poľska Jaroslaw Kaczyński sa Bruselu, ktorý žiada nápravu, otvorene vysmievajú.
“V kombinácii s Orbánom a Kaczyńským by Sulík mohol zmeniť Visegrád na akúsi čakáreň na odchod z Európskej únie, ku ktorej by sa Česko po jesenných voľbách, mohlo s radosťou pridať.
„
A hrajú na to, že keď sa budú vzájomne podporovať, Európska únia im v súčasnej situácii takmer nič urobiť nemôže.
Poľsko tiež znovu otvára nezmyselnú otázku reparácií od Nemecka (polovicu dnešného Poľska tvorí územie odobrané Nemecku) a symbolickými gestami si dokonca nárokuje územie svojich východných susedov.
V Česku si "po ukrajinsky" parcelujú politiku miliardári, nikto netuší, aká podivná vláda vznikne z októbrových volieb a či navyše úplne nevypočítateľný a ako prezident nedôstojný Miloš Zeman neobháji na ďalších päť rokov post hlavy českého štátu.
V tejto klíme sa Slovensko javí ako pokojná, prosperujúca a stabilná demokracia západného typu, na čele so štandardným a s dôstojným prezidentom Andrejom Kiskom.
Aj premiér Robert Fico v porovnaní so svojimi náprotivkami z Varšavy, Budapešti a od jesene možno aj Prahy, vychádza ako vlastne celkom pohodový, skúsený politik, s ktorým sa dá možno nie na všetkom, ale na mnohom dohodnúť.
Nedávnu návštevu Fica v Bruseli, kam išiel za Visegrádsku štvorku vyjednávať pôvodne len riešenie otázky dvojakej kvality potravín, interpretoval renomovaný server Politico ako nomináciu slovenského premiéra na hlavného koňa Európskej únie v strednej Európe.
Pri spomienke na mnohé Ficove protibruselské rétorické excesy, uvedomujúc si, že Bratislava spolu s Budapešťou podala žalobu na migračné kvóty, je Fico, samozrejme, len takým jednookým kráľom medzi slepými. Ale čo sa dá robiť.

Okolie je horšie
Faktom zostáva, že jedine Ficovo Slovensko má ambíciu a tiež predpoklady byť v takzvanom "tvrdom jadre Únie" vytvorenom okolo eurozóny.
Euro sa stalo normálnou súčasťou života na Slovensku, je stále aj jeho výkladnou skriňou a spochybňujú ho len Richard Sulík a Marian Kotleba. Česko, Maďarsko ani Poľsko sa však euro prijať nechystajú. A v prípade Budapešti a Varšavy - z ekonomických aj iných dôvodov, euro ani prijať nemôžu.
Pri pohľade zvonka a z väčšej diaľky je obrovským prielomom aj samotné zloženie Ficovho koaličného kabinetu.