Autor je redaktor MF DNES
Poľsko a Maďarsko sa vracajú do medzivojnových čias viac či menej represívnych diktatúr, ktoré síce ponechali kulisy volenej vlády, ale s plnou demokraciou západného typu nemali nič spoločné.
Maďarský premiér Viktor Orbán a vodca Poľska Jaroslaw Kaczyński sa Bruselu, ktorý žiada nápravu, otvorene vysmievajú.
“V kombinácii s Orbánom a Kaczyńským by Sulík mohol zmeniť Visegrád na akúsi čakáreň na odchod z Európskej únie, ku ktorej by sa Česko po jesenných voľbách, mohlo s radosťou pridať.
„
A hrajú na to, že keď sa budú vzájomne podporovať, Európska únia im v súčasnej situácii takmer nič urobiť nemôže.
Poľsko tiež znovu otvára nezmyselnú otázku reparácií od Nemecka (polovicu dnešného Poľska tvorí územie odobrané Nemecku) a symbolickými gestami si dokonca nárokuje územie svojich východných susedov.
V Česku si "po ukrajinsky" parcelujú politiku miliardári, nikto netuší, aká podivná vláda vznikne z októbrových volieb a či navyše úplne nevypočítateľný a ako prezident nedôstojný Miloš Zeman neobháji na ďalších päť rokov post hlavy českého štátu.
V tejto klíme sa Slovensko javí ako pokojná, prosperujúca a stabilná demokracia západného typu, na čele so štandardným a s dôstojným prezidentom Andrejom Kiskom.
Aj premiér Robert Fico v porovnaní so svojimi náprotivkami z Varšavy, Budapešti a od jesene možno aj Prahy, vychádza ako vlastne celkom pohodový, skúsený politik, s ktorým sa dá možno nie na všetkom, ale na mnohom dohodnúť.
Nedávnu návštevu Fica v Bruseli, kam išiel za Visegrádsku štvorku vyjednávať pôvodne len riešenie otázky dvojakej kvality potravín, interpretoval renomovaný server Politico ako nomináciu slovenského premiéra na hlavného koňa Európskej únie v strednej Európe.
Pri spomienke na mnohé Ficove protibruselské rétorické excesy, uvedomujúc si, že Bratislava spolu s Budapešťou podala žalobu na migračné kvóty, je Fico, samozrejme, len takým jednookým kráľom medzi slepými. Ale čo sa dá robiť.
Ak vyhrá Babiš, z Česka sa môže stať Ukrajina Čítajte Okolie je horšie
Faktom zostáva, že jedine Ficovo Slovensko má ambíciu a tiež predpoklady byť v takzvanom "tvrdom jadre Únie" vytvorenom okolo eurozóny.
Euro sa stalo normálnou súčasťou života na Slovensku, je stále aj jeho výkladnou skriňou a spochybňujú ho len Richard Sulík a Marian Kotleba. Česko, Maďarsko ani Poľsko sa však euro prijať nechystajú. A v prípade Budapešti a Varšavy - z ekonomických aj iných dôvodov, euro ani prijať nemôžu.
Pri pohľade zvonka a z väčšej diaľky je obrovským prielomom aj samotné zloženie Ficovho koaličného kabinetu.
