Skrotený chaos so všetkou svojou vábivou silou v časoch, keď o harmónii mali ľudia svoje úzkoprsé predstavy. Aj o tom, aké tóny by mali vyfukovať organy v kostoloch a aké zas hudobné mašinky v zafajčených baroch. Marián Varga rozväzoval ruky a s ľahkosťou sfúkol prach z duší, ktoré už žiadne prekvapenia nečakali.
Zhudobnil démonov aj víly celej generácie, ktorá postupne dorastala, aby mohla dielu nadšene zatlieskať.
Teraz, keď Marian Varga odišiel, krajina sa zamyslela, aké mala šťastie, že v tých časoch, keď slobodné duše mierili na Západ, on ostal. A neúnavne nám pripomínal, koľko slobody a voľnosti hudba tvorí, ak nás vedie človek inšpirácie a jedinečného talentu.
Zomrela jedna z najvýraznejších postáv slovenskej kultúry: veta, ktorá je taká úzka, ako hudobné kategórie na to, aby poňali celú šírku jeho tvorby. A my sa ho naďalej budeme učiť.
Vo všetkých jeho prekvapujúcich znovuzrodeniach v tónoch jeho hudby.
