Autor je pedagóg a publicista
Jeden môj veľmi blízky človek, inak profesor na košickej veterine, mi kedysi rozprával, že na skúškach z anatómie ich pedagóg – keď chcel vytrápiť študenta – vytiahol kus mäsa a položil ho pred odpovedajúceho.
Z akého je to zvieraťa? A čo je to? Občas sa stalo, že ten falat mäsa bol naozaj ťažko identifikovateľný a študenti – ak pedagóg mal svoj deň – neprešli.
“Politika v ľudských telách je bizarná: to, čo je mŕtve, je telo. Odpor proti režimu neprejavovali črevá, pečeň, ľavé lýtko, ba dokonca ani očná buľva.
„
Ten kolega sa priznal, že niekedy už ani on nevie, či pred sebou vidí kus teľacieho či jahňacieho a z ktorej časti to je.
Mŕtvoly zvierat v nás nevyvolávajú žiadnu spoluúčasť.
Dokonca je bežné, že si domov prinesieme mŕtve, z pierok ošklbané kura, ešte pred pár dňami funkčnú pečeň či svalovinu z pleca či zadku krochkajúceho prasiatka.
A nepohne sa v nás svedomie, nehľadáme politické názory šunky a nepremýšľame nad tým, či súhlasili s ich vystavením v mäsiarni.
Slovenskí lekári sa ozvali proti výstave ľudských tiel Čítajte Výstava ľudských tiel však vyvolala búrku nevôle nie nepodobnú inkvizičným plamenným bojom proti pitvám v stredoveku.
Problém má dva typy odporcov, prví sú znechutení telom, druhí politickými motívmi.
Politika v ľudských telách je však bizarná: to, čo je mŕtve, je telo. Odpor proti režimu neprejavovali črevá, pečeň, ľavé lýtko, ba dokonca ani očná buľva.
