Vladimír Mečiar mal veľké ambície. Chcel, aby si ho pamätali ako otca národa a strojcu štátnosti. Ale nakoniec zostrojil amnestie, ktoré chránili únoscov a vrahov. A on sám uniesol nádej na spravodlivosť takmer na dvadsať rokov.
Aj pre ústavných sudcov bolo očividné, že Mečiar právomoc udeľovať amnestie v čase, keď zastupoval prezidenta, „zásadným spôsobom zneužil“.
Mečiara stíhať nebudú, zachránilo ho premlčanie Čítajte Ale do väzenia nepôjde, lebo mnohí politici si jeho „nezrušiteľné“ amnestie posúvali ako zlovestné relikvie čias, s ktorými vraj oni nemali nič spoločné.
Mnohí dúfali, že čas traumy národa z únosu zahojí. Ale ten pomohol skôr Mečiarovi. Jeho zločin bol premlčaný. Bude sedieť vo svojej Elektre, ktorú získal tak, ako vládol. Nečestne.
Tak si ho národ zapamätá. Ako Mečiara, ktorý sa obrátil proti vlastným občanom. Toho, ktorý chránil únoscov a vrahov. A táto pravda nebude nikdy premlčaná.
