Autor je výskumník pražského Ústavu medzinárodných vzťahov a učí na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského
Od stredy druhého augusta žijeme na ekologický dlh. Aspoň tak nám to oznámila moderátorka RTVS vo večerných správach. Na tú stredu totiž pripadol Deň ekologického dlhu, keď „ľudstvo vyčerpalo všetky prírodné zdroje, ktoré je planéta schopná vytvoriť za rok“.
Opakujúc tvrdenia mimovládnych organizácií, moderátorka uviedla reportáž s naliehavou témou. Otázkou však ostáva, akým spôsobom sa v celej reportáži hovorilo o problematike ekologického dlhu.
“Keď sa však začne diskusia o prečerpávaní zdrojov, zrazu v tom ideme všetci spolu. Už sa neukazuje, kto má aký veľký dom, kto má jachtu, kto lietadlo. Z jednotlivcov sa stáva masa zvaná ľudstvo.
„
Po úvodných vetách moderátorky sa od Juraja Vysokého z občianskeho združenia Prales dozvedáme, že „si berieme viac, ako by nám patrilo,“ pričom „naši otcovia a dedovia si toho brali menej“. Ján Madarás z Ústavu vied o zemi Slovenskej akadémie vied zas kriticky hovorí o „našom postoji voči pôde.“
Moderátorka následne zdôrazňuje, že na ekologický dlh nežije len Slovensko či Európa, ale „celé ľudstvo“.
Kto teda prečerpáva zdroje?
V súvislosti s prebiehajúcimi tropickými horúčavami sa zdá, že správa je nanajvýš aktuálna. Mali by sme si pripomínať, ako prečerpávame zdroje a ničíme si životné prostredie. Lenže ľudstvo nie je homogénna masa. Namieste je preto otázka, kto konkrétne zdroje prečerpáva. Sú to ženy alebo muži? Čierni alebo bieli? Ľaváci alebo praváci? Chudobní či bohatí?
Spotrebu bohatých nám môže priblížiť správa mimovládnej organizácie Oxfam z decembra 2015, podľa ktorej 10 percent najbohatších ľudí na svete produkuje polovicu emisií z fosílnych palív spôsobených osobnou spotrebou. Naopak, najchudobnejších 50 percent, teda viac ako 3,5 miliardy ľudí, vyprodukovalo iba 10 percent emisií svojou spotrebou. Osobná spotreba sa podieľa na celkových emisiách takmer dvoma tretinami.
