Časť (bývalých) voličov Mostu si možno aj priala, aby štrajkoval Bugár, nie Danko. Ak by Béla buchol dverami napríklad v prípade Rezníka, ušlo by sa mu aj čosi potlesku vo voličských radoch. U tých, ktorí do poslednej chvíle dúfali, že Most a Smer sú nezlučiteľní.
“Doplnkový charakter, ktorý nadobudol Most, je pre mnohých jeho voličov dôvod na obrovskú frustráciu. Radšej by videli nie Danka, ale Bugára ako koaličnú rozbušku.
„
Na rozdiel od nespokojnej SNS Most vo vyjednávaniach v oblastiach, v ktorých mal ambície, uspel. Prišiel s propodnikateľskými, kontrolnými – protischránkový zákon – a menšinovými témami. Kresáka bolo počuť pri presadzovaní zrušenia amnestií. So Žitňanskej agendou osobného bankrotu a riešenia exekúcií koalícia prebrala Kollárovej strane námet na plamenné videá.
SNS bola o mnoho hlasnejšia – pri IC vlakoch aj pri voľbe riaditeľa RTVS – no s výsledkami je podľa vlastných slov menej spokojná. Odrátajme, že zoznam požiadaviek na odložené koaličné stretnutie, je najmä spôsob, ako nehovoriť o Plavčanovi. Frustráciu v rámci koaličnej trojky však Dankovi môžme uveriť.

Nedá sa nevšimnúť si, že programové body SNS znejú ako demo verzia Smeru. S národniarskou razanciou. Aha, Danko v sociálnych témach – 13. plat a vyššia minimálna mzda – len preskakuje Ficove vlaky zadarmo a sociálne balíčky. A cez hrdo znejúce témy ako kúpeľníctvo, štátne aerolinky a cestovný ruch chce posilniť pozíciu svojich pridružených podnikateľov.
Most však pre Smer nie je tematickou konkurenciou. O voličov na juhu a mestských liberálov Smer nesúťaží, môže si tak udržať monopol na populizmus. A pravdepodobne aj pozadie strán je vyrovnané s existenciou tých druhých.