Ešte 9. 1. 1997 tvrdil hovorca policajného zboru D. Ivan, že kriminalista J. Molnár "nebol dokonca ani členom vyšetrovacieho tímu" prípadu výbuchu pred domom poslanca F. Gauliedera. Minister vnútra G. Krajči na tlačovej besede 23. 1. 1997 však priznal, že "Molnár bol iba jedným z členov tímu, a nebol vedúci, to je zavádzajúce". Minister takto usvedčil policajného hovorcu z tohto, ako klame a navyše, že veci nerozumie. Ak D. Ivan hovoril o vyšetrovacom tíme, išlo o nezmysel. J. Molnár bol totiž členom a vedúcim tímu policajného riaditeľa okresu Galanta. Jeho kriminalistická skupina operatívne rozpracovávala výbuch pri Gauliederovom dome. Ak niekto v tejto súvislosti vypustí z úst slová o vyšetrovacom tíme, tak nevie, o čom hovorí. A nie je isté, či minister vnútra G. Krajči vie, že policajný hovorca nevie, o čom rozpráva.
Nekompetentnosť ministra vnútra sa naplno prejavila aj v tom, že po zrušení pôvodnej operatívnej skupiny a zriadení nového vyšetrovacieho tímu v ňom neostal (okrem vyšetrovateľa J. Šajbena) ani jeden policajt z Galanty. Kriminalistickí operatívci boli zo všelikadiaľ, len nie z miesta, v ktorom sa trestný čin stal. Za úvahu stojí, či ide skutočne iba o Krajčiho neschopnosť alebo či je potrebné za ňou hľadať zámer. Nedá sa totiž ospravedlniť fakt, že v súčasnom vyšetrovacom tíme nie je zaradený J. Molnár, ktorý donedávna zastával funkciu veliteľa oddelenia násilnej kriminality v okrese Galanta. Existuje teda oprávnený predpoklad, že Molnár musí byť dobrý kriminalista a má autoritu medzi svojimi kolegami. Namiesto toho však bola na spoluprácu privolaná ekonomická kriminálka na preverovanie podnikateľských aktivít pani Gauliederovej. Je evidentné, že takýmto spôsobom sa polícia môže dopátrať iba k verzii, ktorá nebude veľmi vzdialená od duchovnej úbohosti teórie "samovýbuchu". Koho a čo dnes chráni policajný zbor, pravdepodobne nevie ani sám minister G. Krajči.
