Aj keď za fraškou, ktorá beží pod honosným titulom koaličná kríza, nezapichnú dnes slávnostnú bodku, zmierlivé rozuzlenie – aby sme ctili žáner – „nemá alternatívu“.
Politické podmienky, ktorými sa Danko snaží dodať obsah svojmu skratu, sú natoľko perovej váhy, že keby robil opozíciu vo Venezuele, splnil by mu ich aj Maduro.

Kto tvrdí, že to nie je veselohra, nech sa skúsi nesmiať nad požiadavkou, aby sa Maďarič a Žitňanská nevyjadrovali k otázkam, do ktorých ich nič nie je.
Zaujímavá môže byť akurát formula, ktorou túto podmienku, či ďalšiu – aby Fico „nepromoval“ témy SNS – zanesú do zmluvného dodatku.
Pretože, samozrejme, od celkom novej zmluvy už Danko ustúpil. (Komu by sa ju chcelo v takých horúčavách písať?) Veseloherný ráz majú aj sociálno-ekonomické nápady SNS.
Taký národný letecký prepravca sa dá komentovať iba hanobením ústavného činiteľa.
Vážnejšie je, že trebárs pri povinných trinástych platoch už ide o veľké peniaze. Kažimír zrejme pustí nejaké perie. Celá kríza je špás, ale lacný nebude.