Autor je literárny vedec, pedagóg a spisovateľ
Naša civilizácia dosiahla v kontrole života nevídané majstrovstvo. K dispozícii máme zbrane schopné tisíckrát zničiť všetko, no hocikto nevyspytateľný s kuchynským nožom v ruke nás dokáže ohroziť. Naše telá sú pripravené hladovať, bojovať o prežitie, zlyhávajú však v dôsledku presýtenia a posedávania.
Dej je dostupný najmä v televízii. Zápas má symbolickú podobu, napríklad športového podujatia. Vzrušujúci život sledujeme vo filmoch. Streľba v televízii sa navyše dá hocikedy pohodlne vypnúť. Naše vlastné konflikty majú skôr verbálny ráz. Niekto čosi povie, a hneď je o čom písať.
“Paradajky, kurčatá či lososy vyrastajú v rovnakom umelom osvetlení, v opatere toho istého farmaceutického priemyslu ako my. Ich aj náš život je pod profesionálnym dohľadom, má laboratórny charakter.
„
Každodenný život riadia algoritmy. Piloti lietadiel môžu s nami počas letu popíjať kávu a bizarní vodcovia nášho sveta majú čas žartovať s kaderníkmi alebo hrať golf.
Zatiaľ čo Rimania potrebovali na svetovládu a zápasy v amfiteátroch skutočné obete, náš filmový a politický priemysel vie zaručiť, že sa počas predstavenia nikomu nič nestane.
Krv nahradil kečup. Zvykli sme si, že o zabitie do fólie zabaleného jedla sa ktosi profesionálne postará. Naše mestá plné okien pripomínajú akváriá, nekonečné holandské skleníky.
