Sebadôvera, s akou šéf železiarní a predseda Klubu 500 Vladimír Soták vystúpil na Plavčanovej tlačovke, aby vysvetlil pochybenia pri výzve, napovedá, že on s dianím na ministerstve problém nemá.
Dobre vie, ako to chodí. Vraj je to „ako v kartách“. Naopak rektori si nielen nedovolili slovník mazákov, ale ani sa nedostali k mikrofónu.
“Ministrovi ľudia sa pýtajú s výčitkou, kde teraz nájdu dobrých hodnotiteľov? To sú všetko dobré otázky, ale pýtať sa ich teraz je len správou o tom, koľko premýšľania sa dalo do prípravy celej veci.
„
Škoda, že sa v celej kauze musia hlásiť o slovo, aby vysvetlili verejnosti, že vedu a výskum robia prioritne univerzity a výskumné ústavy. Napríklad minister si stále myslí, že paneláková adresa dokáže plnohodnotne súťažiť popri nich, akoby eurofondy boli startupový program.
To pán Soták si je zjavne istý, že pri určovaní podmienok má prevahu. Na stretnutí, ktoré minister promoval ako dohodu troch strán - ministerstva, univerzít a podnikateľov – ani nebol. Lebo veď jeho záujmy sú akosi implicitne prítomné na ministerstve.
Cítil sa na koni, keď kantorkov pozýval do prevádzok, nech vidia, kde-čo treba a hádam sa na projekte dohodnú. A preto on – sebaistý v prostredí, kde sa Plavčan potí a ošíva, rektori si ešte len precvičujú hlasy – môže hovoriť, čo je normálne a čo nie.
Univerzity a SAV kritizujú Plavčana, nepáči sa im tlačovka po rokovaní Čítajte Akože dobre, zruší sa databáza hodnotiteľov, keď 'pizúkate'. Ale veď čia je to chyba, že kardiológ hodnotí oceliarsky projekt? Mal si to ten hodnotiteľ premyslieť, či je na správnom mieste.
Sme za, treba apelovať aj na hodnotiteľov. No tých ktosi oslovil a schválil, prípadne sa sami nominovali s určitým záujmom. Takže nedá sa vina celkom hodiť na slabú sebareflexiu jednotlivcov. (Čo je aj obľúbené vysvetlenie korupcie - ako zlyhanie jednotlivcov. Lebo keď ide o pochybenia, zrazu nie sme spoločnosť, ale tlupa jednotlivcov.)
