Autor študoval právo na Trnavskej univerzite v Trnave a Bezpečnostné a strategické štúdie na Masarykovej univerzite v Brne.
Júlový test balistických rakiet KĽDR vyústil do ostrých a vzájomne provokačných kórejsko-amerických vyhrážok, ktoré ešte umocnili nové sankcie Bezpečnostnej rady OSN.
Z ich zavedenia KĽDR obviňuje USA, s ktorými už v rokoch 1950 – 1953 jednu krvavú, ale nerozhodnú vojnu vybojovala. V tom období mala po svojom boku Čínu a ZSSR, dnes má k dispozícii jadrové zbrane, o ktorých kvalite sa však nič isté nevie.
Ich účelom je práve zabezpečiť režim pred prípadnou zahraničnou intervenciou. Ďalší priebeh a vývoj situácie je však pomerne ťažké predpovedať, lebo správanie KĽDR sa vymyká akejkoľvek logike a teda aj predvídateľnosti.
“Severnú Kóreu nebude možné demontovať, iba – aj to iba v najkrajnejšom prípade – zmeniť režim. Zároveň však treba počítať s obrovským množstvom hladných a voči Amerike nepriateľsky naladených Kórejčanov, o ktorých životné potreby sa bude musieť niekto postarať.
„
Po raketovom teste nasledovali slovné vyhrážky, po medzinárodných sankciách hrozby raketového útoku na americký ostrov Guam, po ktorých Američania nezostali nič dlžní.
Pri bližšom pohľade na tieto americko-kórejské slovné prestrelky si musíme uvedomiť, že majú v skutočnosti dvojakéého adresáta – na jednej strane protivníka a na druhej domáce obyvateľstvo.
Aspoň hry, keď nie chlieb
KĽDR sa jadrovými vyhrážkami pravdepodobne snaží odvrátiť pozornosť domáceho obyvateľstva od hladomoru, ktorý tento rok v dôsledku sucha nabral obrovské rozmery.
Severná Kórea je dlhodobo závislá od zahraničnej humanitárnej pomoci a tak je pravdepodobné, že režim súčasný hlad pripisuje na vrub nepriateľskej americkej zahraničnej politike. Tak jej zbrojný program získava v očiach hladujúcich Kórejcov legitimitu – veď je nakoniec zameraný na „ich“ bezpečnosť.
