Premiér Robert Fico siahol SNS na ministra školstva, ktorý eurofondmi zavlažoval obskúrne podniky. V súlade s predstavami svojho šéfa Andreja Danka.
Výzva premiéra na odvolanie Petra Plavčana nie je o tom, že Fico prenáša svoju preslávenú frázu „do troch minút odvolám každého člena vlády, u ktorého sa ukáže iba náznak korupcie a klientelizmu“ do praxe.
Ak by Danko nesiahal na Ficovu modlu „stabilitu vlády“, tak by pravdepodobne premiér dokázal žiť s Plavčanom. Tak ako dokáže žiť napríklad s Robertom Kaliňákom napriek všetkej podozrivej bagáži, ktorú jeho minister vnútra vláči.
Fico už nechce Plavčana, SNS má vybrať nového ministra Čítajte Očistené od mocenského boja s Dankom, v ktorom Fico potreboval ukázať svoje toľko naznačované svaly, je rozhodnutie stiahnuť Plavčana správne.
Človek s jeho históriou sa nikdy nemal stať ministrom a školstvo nikdy nemalo skončiť v portfóliu strany, ktorá sa nedokázala zbaviť odtlačkov Jána Slotu.
Fico pochopil aj to, že pôsobenie ministra Plavčana už neopraví žiadna rétorická kľučka ani spoločné tlačovky, na ktorých Danko rozoseje hŕstku ťažko dekódovateľných viet.
Ale to, koľko správny krok stojí v koalícii, kde sa za všetko platí vplyvom nad peňažnými tokmi, verejnosť ešte len uvidí.
Je málo pravdepodobné, že Dankovo ego premiérov krok pokorne absorbuje. A, žiaľ, opäť sa ukáže, že niektoré kroky sa nerobia preto, že sú správne, ale skôr preto, že niekomu umožnia či už dominanciu, alebo politické prežitie.
