Autorka je konzultantka v oblasti mieru, konfliktu a rozvoja, špecializuje sa na krajiny Balkánu.
Balkán je súčasťou Európy so spoločnými dejinami, geografiou a vzájomnými zážitkami, ktoré prinášajú spoločné kultúrne črty. Z toho dôvodu je vzťah medzi jednotlivými krajinami nielen vecou štátov a vlád – inštitucionálnych štruktúr a formálnych usporiadaní – ale aj veľmi osobným vzťahom pre mňa a mnohých mojich spoluobčanov z tohto regiónu.
Bez Balkánu v rámci EÚ alebo mimo nej je budúcnosť Európy, ako ju poznáme dnes, veľmi diskutabilná pre jeho geostrategickú polohu a jeho vplyv na bezpečnostné otázky.
Kedy sme opustili Európu
Bolo by nespravodlivé povedať, že interakcia medzi Európou a Balkánom chýba, ale tento vzťah je nejednoznačný a často nepredvídateľný, keď ide o súčasnú situáciu a budúce ciele.
Dve otázky sa zdajú nevyhnutné: po prvé, čo sa stane, ak sa štáty západného Balkánu nikdy nestanú súčasťou Únie alebo prinajmenšom nie v dohľadnej budúcnosti? Po druhé – všeobecnejšie – ako chápeme podstatu vzťahu medzi Balkánom a Európou? Toto je, napriek široko prijímanému sústredeniu na vstup do EÚ, oveľa zložitejší problém. Mali by sme cítiť, že nie sme súčasťou Európy? A ak áno, kedy sme z nej odišli?
“V ten deň som stratila Európu a to, čo vtedy malo byť krásnou budúcnosťou pre nás, všetku mládež tých čias.
„
Druhá otázka je vecou osobného názoru. Ja si presne pamätám, kedy som sa cítila odtrhnutá od Európy. Došlo k tomu v máji 1992, keď Bushova vláda s európskymi náprotivkami v pätách pozastavila lety nad Juhosláviou, presnejšie nad Srbskom, s cieľom prehĺbiť jeho diplomatickú a ekonomickú izoláciu.
V tom mesiaci som mala cestovať s mamou, vedkyňou, do Paríža na konferenciu – cesta bola dávno naplánovaná. Obe sme sa tešili, ako spolu navštívime toto krásne mesto – pre mňa bola táto vidina čestným vstupom do dospelosti a pre mamu výnimočným profesionálnym úspechom. Predovšetkým šlo o to, že my dve spolu strávime čas mimo drsnej reality občianskej vojny, ktorá sa rýchlo šírila z Chorvátska do Bosny.
Pozastavenie letov vyhlásili tri dni pred našou cestou, takže sme boli nútené zrušiť ju a zrazu sme sa cítili v čomsi ako hlbokej studni, ktorej šmykľavé vysoké steny znemožňovali vyšplhať sa z nej. Bolo to zlovestné potvrdenie trvalej zmeny a izolácie, ktoré sa zmocnili mojej rozpadávajúcej sa vlasti.
V ten deň som stratila Európu a to, čo vtedy malo byť krásnou budúcnosťou pre nás, všetku mládež tých čias. Mama stratila prístup na trh s poznaním a kontakt s vedeckým svetom, ktorý sa hnal ďalej vpred. Do Paríža sa nám už nikdy nepodarilo dostať spolu.
Juhoslávia mohla byť v EÚ už dávno
Na širšej politickej úrovni vrcholila predstava, že Balkán nie je v Európe alebo nie je Európou, začiatkom 90. rokov počas rozpadu Juhoslávie. Vedenie Slovinskej republiky odôvodňovalo svoje ambície odísť z Juhoslávie tvrdením, že tento krok by viedol k jej integrácii s Európou, so slávnym zhrnutím v dvojslovnom propagandistickom hesle: “Europe now!” (Európa teraz!)
Táto dichotómia príbehu, založená na politických odlišnostiach a na geopolitickom usporiadaní a záujmoch, vytvorila ilúziu, že Balkán a Európa sú dve samostatné, odlišné jednotky.
Toto bolo v skutočnosti protirečivé vzhľadom na to, že Juhoslávia mala v tom období silný hospodársky vzťah s Európskym hospodárskym spoločenstvom (EHS) - silnejší než hociktorý iný štát zo susedného východného bloku.
Po povolení zahraničných investícií vo forme podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou v roku 1967 a po následnom posilnení ekonomických vzťahov EHS seriózne zvažovalo, či neotvoriť dvere Juhoslávii ako trinástemu členovi začiatkom 80. rokov.
Prenesme sa o tridsať rokov dopredu a logika integrácie západného Balkánu je dosť podobná, s geostrategickou polohou tohto regiónu ako hlavným ťahúňom, ale proces rokovania bohužiaľ stále trvá, pričom koniec je v nedohľadne.
Silné protesty zo strany Ruska a Turecka neustále tento proces blokujú.
Spolupráca, nie zasahovanie
“EHS seriózne zvažovalo, či neotvoriť dvere Juhoslávii ako trinástemu členovi začiatkom 80. rokov.
„
Trvať na tom, že Balkán je neeurópsky, lebo nie je súčasťou EÚ, nepomôže nikomu, komu leží na srdci budúcnosť regiónu. Som proti názoru, že nemá budúcnosť mimo EÚ – práve preto, že je súčasťou Európy.
Európa alebo presnejšie Európska únia by nemala chápať svoju úlohu ako transformačnú moc na Balkáne alebo ako kľúčového činiteľa zodpovedného za politickú zmenu v tejto oblasti. Namiesto toho by mala ponúknuť partnerstvo na základe rovnocennosti, počnúc obchodom a prepojiteľnosťou. A potom ho rozšíriť do ďalších prioritných oblastí pre európsku budúcnosť.
Európa vidí svoju budúcnosť v obchode a ekonomike, investíciách do vedomostí podporou výskumu – ako Horizont 2020 – a v ovplyvňovaní svetového usporiadania tým, že je najväčším darcom rozvojovej a humanitárnej pomoci. Pevne tiež trvá na investovaní do stability a bezpečnosti, aby regionálne hranice EÚ boli naďalej mierové, pričom toto má bezprostredné následky pre Balkán. Nie je to nič nezvyčajné vzhľadom na fakt, že z 25 najmierovejších štátov na svete dve tretiny ležia v Európe.
V Bielom papieri z marca 2017 vyjadrila Európska komisia prísľub začať „úprimnú a rozsiahlu diskusiu s občanmi“ o tom, ako by mala Európa vyzerať v budúcnosti. Potrebujeme sa uistiť, že sa v tomto konzultačnom procese nezabudne ani na európskych občanov z Balkánu.
Inak bude Európa naďalej vnímaná ako „Nebalkán“, čo z dlhodobého hľadiska nie je schodná možnosť.
Začleniť Balkán do debaty
Aby Balkán zlepšil svoju pozíciu, mal by sa snažiť posilniť v oblastiach ako lokálne poznanie, odbornosť a zručnosti, ktoré môžeme ponúknuť ako spoločnú investíciu Európe, lebo aj ona má problémy, ktoré treba riešiť.
Momentálne sú však v tieni neustálych politických kríz, klientelizmu, zhoršujúcich sa demokratických postupov a pretrvávajúcich bilaterálnych problémov.
“Únia by nemala chápať svoju úlohu ako kľúčového činiteľa zodpovedného za politickú zmenu na Balkáne. Namiesto toho by mala ponúknuť partnerstvo na základe rovnocennosti, počnúc obchodom a prepojiteľnosťou.
„
Nájsť nový model angažovania sa v Únii by tiež mohlo pomôcť vyvolať u Balkáncov pocit, že patria do Európy, a umožniť im lepšie sa spojiť a pochopiť, ako môžu prispieť k budúcnosti tohto projektu.
Sústrediť sa na inkluzívnu Európu, nielen na podmienky vstupu do EÚ, dá impulz rôznym účastníkom v balkánskej spoločnosti, aby sa popasovali s najnaliehavejšími problémami a rizikami.
Brexit ukáže cestu
Napriek mnohým obavám by sa brexit mohol ukázať ako užitočná príležitosť pre Balkán v prípade naďalej zdĺhavého vstupového procesu. Únia sa nachádza v procese rozvíjania systému a rokuje o nemanželských stykoch s Veľkou Britániou, hlavne ohľadom jednotného trhu a voľného pohybu pracovnej sily.
Podobný model by mohol fungovať aj pre Balkán.
Jedinečný trhový systém a obchodné kontakty boli základom pre zvažovanie juhoslovanskej integrácie do EHS už pred vyše tridsiatimi rokmi a potrebujeme vymyslieť, ako túto myšlienku rozvinúť a aktualizovať.
Berlínsky proces je existujúcou štruktúrou, ktorá to umožňuje, ktorá nielen podporuje vstup do EÚ, ale – čo je dôležitejšie – zbližuje západobalkánske krajiny aj navzájom, posilňuje regionálnu spoluprácu, ľudskú prepojiteľnosť, bojuje proti extrémizmu a organizovanému zločinu a zaoberá sa nelegálnou migráciou.
Toto Balkánu umožňuje stať sa vrátnikom Európy – ktorým už bol v dejinách mnohokrát.
Autor: Marika Djolai