SME

Bude brexit nádejou pre Balkán?

Vzťah s brexitujúcou Britániou môže slúžiť ako inšpirácia pre spoluprácu s Balkánom.

Ilustračné foto. (Zdroj: TASR/AP)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Autorka je konzultantka v oblasti mieru, konfliktu a rozvoja, špecializuje sa na krajiny Balkánu.

Balkán je súčasťou Európy so spoločnými dejinami, geografiou a vzájomnými zážitkami, ktoré prinášajú spoločné kultúrne črty. Z toho dôvodu je vzťah medzi jednotlivými krajinami nielen vecou štátov a vlád – inštitucionálnych štruktúr a formálnych usporiadaní – ale aj veľmi osobným vzťahom pre mňa a mnohých mojich spoluobčanov z tohto regiónu.

Bez Balkánu v rámci EÚ alebo mimo nej je budúcnosť Európy, ako ju poznáme dnes, veľmi diskutabilná pre jeho geostrategickú polohu a jeho vplyv na bezpečnostné otázky.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kedy sme opustili Európu

Bolo by nespravodlivé povedať, že interakcia medzi Európou a Balkánom chýba, ale tento vzťah je nejednoznačný a často nepredvídateľný, keď ide o súčasnú situáciu a budúce ciele.

Dve otázky sa zdajú nevyhnutné: po prvé, čo sa stane, ak sa štáty západného Balkánu nikdy nestanú súčasťou Únie alebo prinajmenšom nie v dohľadnej budúcnosti? Po druhé – všeobecnejšie – ako chápeme podstatu vzťahu medzi Balkánom a Európou? Toto je, napriek široko prijímanému sústredeniu na vstup do EÚ, oveľa zložitejší problém. Mali by sme cítiť, že nie sme súčasťou Európy? A ak áno, kedy sme z nej odišli?

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

V ten deň som stratila Európu a to, čo vtedy malo byť krásnou budúcnosťou pre nás, všetku mládež tých čias.

Druhá otázka je vecou osobného názoru. Ja si presne pamätám, kedy som sa cítila odtrhnutá od Európy. Došlo k tomu v máji 1992, keď Bushova vláda s európskymi náprotivkami v pätách pozastavila lety nad Juhosláviou, presnejšie nad Srbskom, s cieľom prehĺbiť jeho diplomatickú a ekonomickú izoláciu.

V tom mesiaci som mala cestovať s mamou, vedkyňou, do Paríža na konferenciu – cesta bola dávno naplánovaná. Obe sme sa tešili, ako spolu navštívime toto krásne mesto – pre mňa bola táto vidina čestným vstupom do dospelosti a pre mamu výnimočným profesionálnym úspechom. Predovšetkým šlo o to, že my dve spolu strávime čas mimo drsnej reality občianskej vojny, ktorá sa rýchlo šírila z Chorvátska do Bosny.

Pozastavenie letov vyhlásili tri dni pred našou cestou, takže sme boli nútené zrušiť ju a zrazu sme sa cítili v čomsi ako hlbokej studni, ktorej šmykľavé vysoké steny znemožňovali vyšplhať sa z nej. Bolo to zlovestné potvrdenie trvalej zmeny a izolácie, ktoré sa zmocnili mojej rozpadávajúcej sa vlasti.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

V ten deň som stratila Európu a to, čo vtedy malo byť krásnou budúcnosťou pre nás, všetku mládež tých čias. Mama stratila prístup na trh s poznaním a kontakt s vedeckým svetom, ktorý sa hnal ďalej vpred. Do Paríža sa nám už nikdy nepodarilo dostať spolu.

Juhoslávia mohla byť v EÚ už dávno

Na širšej politickej úrovni vrcholila predstava, že Balkán nie je v Európe alebo nie je Európou, začiatkom 90. rokov počas rozpadu Juhoslávie. Vedenie Slovinskej republiky odôvodňovalo svoje ambície odísť z Juhoslávie tvrdením, že tento krok by viedol k jej integrácii s Európou, so slávnym zhrnutím v dvojslovnom propagandistickom hesle: “Europe now!” (Európa teraz!)

Táto dichotómia príbehu, založená na politických odlišnostiach a na geopolitickom usporiadaní a záujmoch, vytvorila ilúziu, že Balkán a Európa sú dve samostatné, odlišné jednotky.

Toto bolo v skutočnosti protirečivé vzhľadom na to, že Juhoslávia mala v tom období silný hospodársky vzťah s Európskym hospodárskym spoločenstvom (EHS) - silnejší než hociktorý iný štát zo susedného východného bloku.

Po povolení zahraničných investícií vo forme podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou v roku 1967 a po následnom posilnení ekonomických vzťahov EHS seriózne zvažovalo, či neotvoriť dvere Juhoslávii ako trinástemu členovi začiatkom 80. rokov.

Prenesme sa o tridsať rokov dopredu a logika integrácie západného Balkánu je dosť podobná, s geostrategickou polohou tohto regiónu ako hlavným ťahúňom, ale proces rokovania bohužiaľ stále trvá, pričom koniec je v nedohľadne.

Silné protesty zo strany Ruska a Turecka neustále tento proces blokujú.

Spolupráca, nie zasahovanie

EHS seriózne zvažovalo, či neotvoriť dvere Juhoslávii ako trinástemu členovi začiatkom 80. rokov.

Trvať na tom, že Balkán je neeurópsky, lebo nie je súčasťou EÚ, nepomôže nikomu, komu leží na srdci budúcnosť regiónu. Som proti názoru, že nemá budúcnosť mimo EÚ – práve preto, že je súčasťou Európy.

Európa alebo presnejšie Európska únia by nemala chápať svoju úlohu ako transformačnú moc na Balkáne alebo ako kľúčového činiteľa zodpovedného za politickú zmenu v tejto oblasti. Namiesto toho by mala ponúknuť partnerstvo na základe rovnocennosti, počnúc obchodom a prepojiteľnosťou. A potom ho rozšíriť do ďalších prioritných oblastí pre európsku budúcnosť.

Európa vidí svoju budúcnosť v obchode a ekonomike, investíciách do vedomostí podporou výskumu – ako Horizont 2020 – a v ovplyvňovaní svetového usporiadania tým, že je najväčším darcom rozvojovej a humanitárnej pomoci. Pevne tiež trvá na investovaní do stability a bezpečnosti, aby regionálne hranice EÚ boli naďalej mierové, pričom toto má bezprostredné následky pre Balkán. Nie je to nič nezvyčajné vzhľadom na fakt, že z 25 najmierovejších štátov na svete dve tretiny ležia v Európe.

V Bielom papieri z marca 2017 vyjadrila Európska komisia prísľub začať „úprimnú a rozsiahlu diskusiu s občanmi“ o tom, ako by mala Európa vyzerať v budúcnosti. Potrebujeme sa uistiť, že sa v tomto konzultačnom procese nezabudne ani na európskych občanov z Balkánu.

Inak bude Európa naďalej vnímaná ako „Nebalkán“, čo z dlhodobého hľadiska nie je schodná možnosť.

Začleniť Balkán do debaty

Aby Balkán zlepšil svoju pozíciu, mal by sa snažiť posilniť v oblastiach ako lokálne poznanie, odbornosť a zručnosti, ktoré môžeme ponúknuť ako spoločnú investíciu Európe, lebo aj ona má problémy, ktoré treba riešiť.

Momentálne sú však v tieni neustálych politických kríz, klientelizmu, zhoršujúcich sa demokratických postupov a pretrvávajúcich bilaterálnych problémov.

Únia by nemala chápať svoju úlohu ako kľúčového činiteľa zodpovedného za politickú zmenu na Balkáne. Namiesto toho by mala ponúknuť partnerstvo na základe rovnocennosti, počnúc obchodom a prepojiteľnosťou.

Nájsť nový model angažovania sa v Únii by tiež mohlo pomôcť vyvolať u Balkáncov pocit, že patria do Európy, a umožniť im lepšie sa spojiť a pochopiť, ako môžu prispieť k budúcnosti tohto projektu.

Sústrediť sa na inkluzívnu Európu, nielen na podmienky vstupu do EÚ, dá impulz rôznym účastníkom v balkánskej spoločnosti, aby sa popasovali s najnaliehavejšími problémami a rizikami.

Brexit ukáže cestu

Napriek mnohým obavám by sa brexit mohol ukázať ako užitočná príležitosť pre Balkán v prípade naďalej zdĺhavého vstupového procesu. Únia sa nachádza v procese rozvíjania systému a rokuje o nemanželských stykoch s Veľkou Britániou, hlavne ohľadom jednotného trhu a voľného pohybu pracovnej sily.

Podobný model by mohol fungovať aj pre Balkán.

Jedinečný trhový systém a obchodné kontakty boli základom pre zvažovanie juhoslovanskej integrácie do EHS už pred vyše tridsiatimi rokmi a potrebujeme vymyslieť, ako túto myšlienku rozvinúť a aktualizovať.

Berlínsky proces je existujúcou štruktúrou, ktorá to umožňuje, ktorá nielen podporuje vstup do EÚ, ale – čo je dôležitejšie – zbližuje západobalkánske krajiny aj navzájom, posilňuje regionálnu spoluprácu, ľudskú prepojiteľnosť, bojuje proti extrémizmu a organizovanému zločinu a zaoberá sa nelegálnou migráciou.

Toto Balkánu umožňuje stať sa vrátnikom Európy – ktorým už bol v dejinách mnohokrát.

(c) Political Critique

Autor: Marika Djolai

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Peter Schutz

Ideologické ťažisko celej koalície leží v extrémistickej lokalite.


Karikatúra denníka SME (Sliacky).


Nataša Holinová

Špeciálna prokuratúra je rozprášená tak vulgárne, ako sa len dá.


Peter Tkačenko

Harabin prezidentom nebude, ale môže o ňom rozhodnúť.


SkryťZatvoriť reklamu