Výzva predsedu Smeru predsedovi SNS, aby navrhol meno nového ministra školstva, pretože starý končí, je presne ten druh „twists and turns“ v slovenskej politike, keď neplatí nič, čo platilo včera.
A korunný dôvod, prečo - malé zveličenie - vlastnosti ako vypočítateľnosť, základná predvídateľnosť a racionalita aktérov prichádzajú do úvahy pri čítaní politiky až vtedy, keď všetky iracionálne možnosti zlyhali.
“Robiť nepredvídateľné kroky, stavať situácie z nôh na hlavu cez noc, je však veľmi podobné mániodpresívnemu štýlu kolegu kapitána Danka.
„
To, že pred 24 hodinami vyhlásili krízu za uzavretú aj s prípravou dodatku koaličnej zmluvy - čo je známka konsenzu o „ideme ďalej“ - môžeme aj prekročiť. Do veľmi krkolomnej interpretácie utorka sa stredajší koniec Plavčana ešte aj zmestí.
Podstatnejší je návrat na koaličnú radu pred dvoma týždňami, ktorá dala ministrovi jasnú politickú podporu. Síce s uSMERnením, že čo má na výzvach zmeniť (80 miliónov pre vysoké školy, nech držia zobáky), ale s kryštalickou pozíciou, že „pokým sa nedokáže vina, nemôžete popraviť človeka na základe neoverených informácií“ (Bugár).
Ešte jasnejší bol Fico, ktorý vyučoval, že kedy treba hlásiť korupciu – nie vtedy, keď prehráte v súťaži, ale keď pýtajú „všimné“. A keďže ho „nezaujíma politikárčenie opozície“ - čím bola podľa neho Plavčanova kauza - ale „kvalifikovaný názor európskych inštitúcií, ĎALŠIE KROKY VYPLYNÚ Z ICH ZÁVEROV“.
