Smú národovci či fašisti pochodovať v našich uliciach? Musíme im to tolerovať, či im dokonca poskytnúť aj policajnú ochranu? Alebo by im v tom naša občianska povinnosť mala radšej zabrániť a konfrontovať ich, keď chcú verejne demonštrovať svoju silu?
Tieto otázky smerujú k samotnému srdcu demokracie, i k Voltairovmu výroku "nesúhlasím s tým, čo hovoríte, ale až do smrti budem brániť vaše právo hovoriť o tom".
Nastali časy, keď treba tento princíp dodržiavať viac ako dosiaľ.
“Pouličná bitka je práve to, čo chcú, lebo im to ponúkne verziu, že s niekým o niečo bojujú, niečo bránia, že sú rovnocenní, že sme to my proti nimi.
„
Reč je o šíriacej sa pliage, ktorú nazývame alternatívnou pravicou.
Tá v posledných rokoch v západných demokraciách vycítila príležitosť verejne prejaviť nacistické aj bigotné názory, čiastočne s vedomím, že v hlavných politických prúdoch sa podobné postoje zakorenili, čo ukázali aj nedávne voľby v USA, vo Veľkej Británii alebo napríklad aj v Poľsku.
Zákrok poľskej polície, ktorá v utorok zasiahla proti desiatkam demonštrantov protestujúcich proti pochodu extrémistov, bol na prvý pohľad nadmerným prejavom sily. Veď išlo prevažne o feministov, neboli ani násilní, len sedeli na asfalte a blokovali pochod radikálov.
Niektorí z nich dokonca držali v rukách fotku mladej ženy, ktorá zomrela protestujúc proti besneniu pravicových extrémistov v USA minulý víkend v Charlottesville.
