Učiace sa Slovensko. Spomínate si ešte na iniciatívu, ktorú minister Plavčan za trúbenia fanfár predstavil ako „najväčšiu reformu školstva za posledných 25 rokov“?
Že mu nestála za zmienku v rozlúčkovej reči, je len príznačné. Pre to, ako vážne SNS bralo agendu, ktorú v koalícii získalo.
Sada návrhov vznikla ako odpoveď na minuloročné štrajky učiteľov (rodičov a priateľov škôl). Plavčan – veľmi správne – posadil za stôl hlasných kritikov a ľudí, ktorí sa školstvom na rôznych úrovniach zaoberali dlhodobo. Na pripomenutie: Ftáčnik, Burjan, Juráš, Vantuch, Višňovský a Vizár. 250-stranový dokument predstavil minister v marci a potom bolo ticho.
Nepočuli sme, ako bude Plavčan ďalej postupovať. A najmä, Andrej Danko neutrúsil ani slovko, aj keď sa dušoval, že bude hovoriť do diania na ministerstve.
Dokonca ani v slávnom zozname požiadaviek SNS, ktorý Danko pripichol Plavčanovi na chrbát, nenájdeme zmienku – popri štátnych aerolinkách či kúpeľníctve – o dokumente Učiace sa Slovensko.
Inými slovami, Dankovi bolo jedno, že vznikol a je mu jedno, či sa bude presadzovať. Prípadne, kto ho bude nepresadzovať.
Len toľko sme chceli k prítomnosti SNS v rezorte.
