Bolo by podľa vás zvláštne, ak by bolo v Berlíne celé múzeum venované histórii amerického otrokárstva? A čo keby sa v hlavnom meste Nemecka nachádzalo múzeum amerického otrokárstva, ale ani zmienka či pamätník holokaustu?
Popravde, v opačnom garde je to realita Washingtonu D. C. Mesto má múzeum holokaustu, ale nijaký pomník pripomínajúci obete otrokárov v USA.
“Medzi všetkým skvelým vecami v Spojených štátoch, a že ich je dosť, je otrokárska minulosť krajiny tým príslovečným kostlivcom v skrini, o ktorom nikto nehovorí.
„
Takéto jednoduché porovnanie stačí, aby sme pochopili, prečo šokujúce obrazy z virgínskeho Charlottesvillu vyvolali takú ohnivú diskusiu. Útočia totiž na samotné srdce americkej identity.
Len zlomok Američanov predstavujú skutoční rasisti. No väčšina z nich sa nikdy poriadne nezamyslela nad skutočným rasistickým odkazom krajiny ani nad tým, ako dodnes ovplyvňuje jej každodenný život.

Diskriminácia, ktorá vychádza z rasových rozdielov, je dnes v Spojených štátoch oficiálne nezákonná.
Faktom však zostáva napríklad to, že menej kvalitné školy sú prevažne v afroamerických štvrtiach, čo dokladá pretrvávajúcu, akúsi štrukturálnu diskrimináciu.
Mainstreamová Amerika urobila pramálo, aby uznala hanebnú úlohu, ktorú zohral obchod s otrokmi pri budovaní krajiny.