Šialený teror na európskej pôde písal ďalšie dejstvo v Barcelone. Vražedné peklo z turistického raja urobil dodávkový atentátnik (na úteku) aj s komplicmi (päť zastrelených). Pre – zatiaľ – štrnásť ľudí už niet návratu a viac než stovka zranených má traumu na celý život.
Nový kolobeh opisujú aj už „štandardizované“ vyhlásenia politikov. Emócie rozhorčenia a sústrasti striedajú ubezpečenia, akože „stojíme po boku ľudí v Barcelone“, teroristi (tak všeobecne) náš spôsob života nezmenia, atď.
“Dejiskami (nie hocijakého) teroru boli v roku 2017 aj Turecko a Rusko, autoritatívne režimy s takpovediac „hifi“ bezpečnostnou aparatúrou.
„
Aj telegram Lajčáka po vyjadrení zármutku „odsudzuje všetky podoby a formy terorizmu (...)“. Áno, všetky. Nie ten jeden konkrétny, ktorý – s vysokou pravdepodobnosťou – vraždil v Barcelone, ale akési neosobné zlo, ktoré inkognito obchádza Európu.
Lajčák je presne ako Trump, ktorý sa v súvislosti s Charlottesvillom tiež vykrúcal, ako vládal, len aby nemusel nazvať dieťa (rasisti, nacisti) pravým menom.
Priatelia z „alt right“ toto politicky korektné kvákanie vítajú, keďže hrá do nôt ich vlastnej už takisto štandardizovanej pesničke o (obrany)neschopnej EÚ. Veď už opäť došlo na ich (prorocké) slová o migrácii a terore.
Skvelý slovenský bezpečnostný analytik napríklad vie, že „keďže útok pravdepodobne spôsobil Maročan, tak Španielsko čaká veľmi zlé obdobie, pretože cez more sa valia tisíce Maročanov“. To je hlavička.
Preto je odborník.
Medzi „plkaním“ establishmentu a blúznením „alt right“ sa takto stráca, že aj po tragickej Barcelone – ako predtým po Manchestri, Londýne, Paríži, Berlíne, Nice, Bruseli atď. – zostáva Európa najbezpečnejším miestom na svete.
