Okrem mnohého iného je výročie okupácie ČSSR vojskami Varšavskej zmluvy aj cyklicky sa opakujúcou pripomienkou, aká blízka je v našom regióne geopolitická katastrofa.
Alebo – pre suverenistov Sulíkovho razenia – zmena limitovanej suverenity (trebárs teraz v EÚ) na žiadnu suverenitu.
“Všetci, ktorí uznávajú nároky Kremľa na Ukrajinu(e), neodkazujú Slovákom (Čechom) nič menšieho, než že politickú legitimitu mali pred 49 rokmi aj Brežnevove dôvody („dôvody“) pre „internacionálnu pomoc“.
„
Tanky vtrhli v tú temnú noc do krajiny nie preto, že by azda hrozilo zavedenie kapitalizmu, ale preto, že súdruhovia v Kremli prepadli pocitu, že tzv. reformisti na čele KSČ sa neriadia ich príkazmi. Napríklad sa nemajú k obnoveniu cenzúry, hoci „Saša“ to Brežnevovi sľúbil v Čiernej nad Tisou...
Isteže sme dnes v NATO aj EÚ a terajšia „benzínová pumpa riadená mafiou“ (John McCain) je čosi iného (najmä slabšieho), než bol komunistický CCCP.
To je však historicky kratučká chvíľa, aby sa z pamätí vymazali sféry vplyvu, ktoré parcelovali región po stáročia a v auguste 1968 viedli k pasívnemu prizeraniu sa okupácii Západom.
