Treba uznať, že bojkot (či čo to je) zasadania vlády je po sérii lapsusov prvý Dankov ťah, ktorý mu vracia v koaličnej hre určitú vážnosť.
K vierohodnosti toho, že aj odchod z vlády je scenárom, je nesmierne ďaleko z veľa-preveľa dôvodov. Trebárs vzbura armády sociálne odkázaných členov, ktorí sa ledva usadili v úradoch, je nočnou morou aj veľmi autoritatívneho predsedu.
Gesto k Fico & Bugárovi, že sa nepredá lacno, tu však je. Isteže obaja veria, že blufuje. Veria. Vedieť naisto si netrúfnu, keďže tromfom Danka, paradoxne, je teraz jeho nevypočítateľnosť, náladovosť.
Dopracoval sa k osobnému profilu, keď vylúčiť iracionálne rozhodnutia protirečiace záujmom, vzťahom a politickej logike, sa u neho nedajú.
Kľúčová však bude zhoda na veľkom rozdávaní cudzích peňazí. Tu si všetci rozumejú, ostatné – aj dodatok zmluvy – bude maličkosť.
