SME
Štvrtok, 20. január, 2022 | Meniny má DaliborKrížovkyKrížovky

Zorjan si odsedel za protest proti okupácii ČSSR. Neľutuje

O stovkách tých, ktorí sa nebáli pozdvihnúť hlas proti vojenskej intervencii, netušíme takmer nič.

Zorjan Popaďjuk. (Zdroj: PETRA PROCHÁZKOVÁ)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

A utomobil zastavil pred domom. Babička sa zamračila. Bola zvyknutá na pozornosť tajných služieb. A vedela, ako s nimi zaobchádzať. Staré ženy boli predsa len menej podozrivé z protisovietskej činnosti ako mladšia generácia.

„Kdeže, preboha živého, kde by sa pätnásťročný chlapec túlal po nociach!" Vyhlásila tak presvedčivo, že aj muž, v ktorého náplni práce bolo nikomu neveriť, zapochyboval, či nie sú na zlej adrese.

„Najneskôr o polnoci som ho zahnala do postele a odvtedy spí." Zo ženy sršala drobná agresia a tvrdohlavosť. Komando nemalo pokyn, aby dnes v tejto rodine niekoho zobralo alebo vypočúvalo, len aby skontrolovalo situáciu. Jeho veliteľ povzdychol, zavelil na odchod a babičke spadol kameň zo srdca.

Keď sa začala Pražská jar, sledovali sme udalosti u vás ako detektívny seriál. Milovali sme Dubčeka a tešili sa, keď strana ustúpila z totalitných pozícií. Ako keby ste sa stali našou nádejou, že tento systém je možné zmeniť.

Zorjan Popaďjuk

Nejako takto sa v auguste 1968 v západoukrajinskom meste Sambor odohrala scénka, ktorá predznamenala udalosti oveľa závažnejšie.

Jeho príbeh je ťažko uveriteľný. Ak Česi a Slováci vedia o siedmich statočných, ktorí po 21. auguste 1968 vyšli v sovietskej metropole Moskve na Červené námestie, aby protestovali proti okupácií Československa, o stovkách ďalších občanov bývalého ZSSR, ktorí sa nebáli pozdvihnúť hlas proti vojenskej intervencii, netušíme takmer nič.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Dnes mnohí z nich nežijú. A tí ostatní? Nehlásia sa o svoj diel vďačnosti. Ako Zorjan. Keby ho náhodou tento rok nenašli nadšenci z Ústavu pre štúdium totalitných režimov a Knižnica Václava Havla nepozvala do Prahy, nikdy by som si jeho príbeh nevypočula. A bola by to obrovská škoda. Pre nás.

Vedel, že sú to okupanti

Narodil sa v roku 1953 v Sovietskom zväze na západnej Ukrajine vo Ľvove. Detstvo strávil v neďalekom meste Sambor. Mal 15 rokov, keď cez mesto išli tanky na západ. „Dva dni som tú sovietsku armádu pozoroval."

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Peter Schutz.

Rusko dostalo najtvrdšie odkazy od čias studenej vojny.


36m

Karikatúra denníka SME (Sliacky).


1 h
Ruský prezident Vladimir Putin.

Stupňujúce sa očakávania najinfekčnejšej mutácie sa nie a nie naplniť.


2 h
Peter Tkačenko

Slovenská diplomacia sa trochu zapotí, ale inak Sulík príliš neuškodil.


3 h
Skryť Zatvoriť reklamu