Autor je redaktorom MF DNES
Trvalo to viac ako dvadsať rokov, dvadsať rokov veľkej medzinárodnej hanby vrátane rezolúcií Európskeho parlamentu, kým sa Česko konečne odhodlalo presunúť z Letov pri Písku ošipáreň, ktorú za komunizmu postavili na mieste bývalého protektorátneho tábora pre Rómov.
Nebola to otázka peňazí, jedna ošipáreň rozhodne nie je nič, čo by český štát zruinovalo, bola to len otázka vôle sa s touto najväčšou škvrnou na dejinách Protektorátu Čechy a Morava vyrovnať.
“Mníchovom zlomené české a slovenské elity sa pokúsili počas necelého pol roka medzi septembrom 1938 a nacistickou okupáciou českých krajín v marci 1939 vytvoriť fašistický štát s rasovým nedemokratickým zákonodarstvom, štát, ktorý na slovensku plynule prešiel do ľudáckej Slovenskej republiky.
„
Vôľa, ktorú podlamovali dvaja poslední českí prezidenti, Václav Klaus a Miloš Zeman, ktorí v rozpore s historickými faktmi tvrdili, že Česi nemali s koncentrákom v Letoch nič spoločné, že to bol len výsledok okupácie českých krajín a nacistickej svojvôľe.
Miloš Zeman svojho predchodcu Klausa aj teraz prekonal, keď označil vykúpenie ošipárne, ktoré umožní postaviť na mieste koncentračného tábora dôstojný pamätník rómskeho holokaustu, za vyhodené peniaze.
„Je to národohospodárska strata," vyhlásil Zeman, ktorý súčasné pietne miesto v susedstve ošipárne považuje za dostatočnú pripomienku stoviek Rómov, ktorí v Letoch pri Písku za druhej svetovej vojny zahynuli, predovšetkým v dôsledku katastrofálnych hygienických podmienok.
Konečne našli odvahu
Až súčasná vláda Bohuslava Sobotku, predovšetkým vďaka dnes už bývalému ministrovi pre ľudské práva Jiřímu Dienstbierovi a ministrovi kultúry Danielovi Hermanovi, našla odvahu ísť tak proti prezidentovi Zemanovi, ako aj proti značnej časti českej verejnej mienky.
