Počuli sme pred časom Fica rečniť vo vypálených obciach a hrešiť Kotlebových voličov, či im to nezapína. Že fašizmus aj v novom kabátiku – zelenom tričku – je stále tým istým. No keď prišla reč na minulý režim, rád používal spomienkový optimizmus – štipendiá, podpora mladých, istoty – a programovo odmietal moralizovať.
Fico si uctil pamiatku Dubčeka, normalizácia si podľa premiéra vypýtala veľkú daň Čítajte „Keď sa pozerám späť, nezisťujem, že v roku 1989 by v mojom živote nastal nejaký zásadný prelom.“ V roku 2000 premiér Fico považoval 17. november za pomerne nudnú tému. V rozhovore pre Domino fórum, kde táto často citovaná veta zaznela, z neho nevedeli dostať dištanc od KSČ.
Fico hovoril ako studený pragmatik niečo v tomto zmysle – kým sa môžem sústrediť na svoju prácu, nezaujíma ma, aké tu je zriadenie. Že sa iní na svoju prácu sústrediť nemohli, nedostávali prospechové štipendium, pretože sa ani len na školu nedostali, neriešil.
