Samozrejme, že rozumieme pobúreniu tých, ktorí vyzývajú, aby sme Ficovo nové európanstvo prekukli. Že si máme každý deň stokrát napísať Bašternák, než sa započúvame do jeho ódy na jadro.
Ale veď áno, Fico nie je úprimný. Už sme ho videli v rozhovore s Maďaričom, keď sa národu predstavil ako birmovaný katolík.
Počuli sme jeho vyjadrenia o minulom režime, z ktorých sálala zhovievavosť. Vždy radšej podčiarkol, že sám sa mal dobre – veď študoval, poberal štipendium, aj na dovolenku vyšlo.
Len nedávno – možno poučený kotlebovcami, ktorí rovnako láskavo hovoria o slovákštáte – povedal nad Dubčekovým hrobom, že normalizácia krajinu poškodila a odklonila od snáh o slobodu.
Takto rétoricky prebudený Fico si skúša rolu európskeho štátnika. Na našom dvorku nikdy nebude prorokom, ale stále lepšie neúprimný Fico primknutý k Únii ako úprimný Sulík. Alebo Orbán. Alebo Kaczyński.
A vieme, že Fico susedov - na odklone od slobody - doteraz nekritizoval. Keď sa od nich teraz odvracia, je to preto, že chce hrať s väčšími chlapcami. A tí tiež nie sú celkom na hlavu padnutí.
