PÍŠE TOMÁŠ NOCIAR - FÓRUM

Krajná pravica na Západe chce chrániť gejov a sekularizmus. Čudné?

Za posledné desaťročia si ultrapravičiari adoptovali agendu liberalizmu. Pomáhajú si ňou proti islamu.

Alice Weidel, líderka kandidátky nemeckej krajne pravicovej strany AfD. (Zdroj: PROFIMEDIA)

Autor je politológ zameriavajúci sa na výskum krajnej pravice

V agende krajne pravicových subjektov v krajinách, akými sú Holandsko, Belgicko, Francúzsko či krajiny Škandinávie došlo v posledných rokoch k zvláštnym zmenám.

Tieto strany a hnutia boli povestné predovšetkým svojím etnickým nacionalizmom a autoritárskou agendou „práva a poriadku“. No v ostatnom čase - ako to vo svojom nedávnom článku ilustruje Rogers Brubaker, jeden z vedúcich predstaviteľov výskumu nacionalizmu v súčasnosti - sa, paradoxne, stále častejšie štylizujú do roly ochrancov rodovej rovnosti, práv sexuálnych menšín či slobody prejavu.

Čím preberajú témy, ktoré boli doteraz výsostne spájané s nositeľmi liberálnych hodnôt.

Proti islamu, za práva LGBT

Jeden z najznámejších takýchto príkladov predstavuje holandský politik, zakladateľ a predseda protiprisťahovaleckej Strany za slobodu Geert Wilders, ktorý sám seba symptomaticky označuje za pravicového liberála. Wilders sa do európskeho povedomia zapísal okrem svojej výraznej frizúry najmä filmom Fitna, v ktorom prirovnal Korán k Hitlerovmu Mein Kampfu, čo vyvolalo množstvo pobúrenia a rozhorčených reakcií.

O to je viac prekvapujúce, že okrem kritiky a odmietania islamu a moslimom možno v programe jeho strany nájsť okrem iného aj body hovoriace o potrebe ochrany rodovej rovnosti či práv členov LGBT komunity.

Nový nacionalizmus kladie menší dôraz na národnostné rozdiely a uvažuje v širšom kontexte Európy. Tú vníma ako civilizačnú jednotku charakteristickú svojím liberalizmom, sekularizmom a kresťanskými koreňmi.

Pri Wildersovi a politikoch jeho razenia sa tak vynára otázka, či je správne takýto typ politiky, ktorý je síce na jednej strane charakteristický predovšetkým svojou islamofóbiou, avšak na druhej strane presadzuje napríklad liberálny postoj k otázke práv predstaviteľov sexuálnych menšín, považovať za krajne pravicový?

Skutočnosť je taká, že tento na prvý pohľad nie veľmi konzistentný postoj k menšinovej problematike nemusí byť až natoľko protichodný, ako sa spočiatku môže zdať.

K logickému porozumeniu tejto paradoxne sa javiacej situácie treba opustiť banálne pohľady na nacionalizmus a pochopiť, že nacionalizmus alebo nacionalizmy - ako to prízvukuje Michael Freeden, oxfordský emeritný profesor a jedna z najväčších autorít v rámci štúdia ideológií - nie sú podobne ako iné ideológie jednotvárne, ale majú svoje rôzne formy a prejavy.

A keďže v prípade Holandska, na rozdiel napríklad od krajín strednej a východnej Európy, sú témy ako rodová rovnosť, práva homosexuálov, či celkové liberálne nastavenie spoločnosti považované za domáce hodnoty a súčasť holandskej kultúry, umožňuje tento fakt pomerne ľahko prepájať túto agendu neliberálneho liberalizmu s agendou holandského ultranacionalizmu.

Za ten náš sekularizmus

Druhý zaujímavý moment súvisí s agendou sekularizmu, ktorá je taktiež tradične spájaná predovšetkým s liberálnym či ľavicovým svetonázorom.

Nedávny politický vývoj v západnej Európe však ukazuje, že sekularizmus sa, paradoxne, stále viac a viac stáva doménou pravice a naopak multikultúrna ľavica je čoraz viac otvorená a pozitívne naklonená rôznym náboženským manifestáciám.

Toho príkladom je okrem iného aj otázka verejnej prezentácie náboženských symbolov, ktorá najviac rezonovala a stále rezonuje v tradične sekulárnom Francúzsku. Túto tému využíva vo svojej agende aj francúzska krajná pravica zosobnená predovšetkým stranou Národný front.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C528M na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C528M na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Lesník: Tetrov z lesov nemizne preto, že tam ťažíme

Riaditeľ odštepného závodu Lesov SR v Liptovskom Hrádku JÁN VRBENSKÝ hovorí, že za holé časti národných parkov môžu kalamity, nie lesníci.

KOMENTÁRE

Už opäť Air Kiska

Kiskov portrét zaujíma v obrazárni nepriateľov Fica (Smeru a SNS) stále popredné miesto.

DOMOV

Ochranár, pred ktorým cúvli lesníci aj štát

Za dlhodobý prínos získal Bielu vranu Erik Baláž.

Neprehliadnite tiež

KNIHA TÝŽDŇA

Nemôžem sa stať osožnou inak iba cez pero?

Inakosť bola Timraviným osudom aj voľbou, tvrdí Dana Podracká.

Vyšli do ulíc (Vico)

Karikatúra denníka SME (kreslí Vico)

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Už opäť Air Kiska

Kiskov portrét zaujíma v obrazárni nepriateľov Fica (Smeru a SNS) stále popredné miesto.

KOMENTÁR MÁRIUSA KOPCSAYA

November nemôže za to, ako sme premárnili 28 rokov

Dvadsaťosem rokov po 17. novembri tragicky zaostávame za krajinami, ku ktorým sme sa chceli priblížiť.