Autorka je spisovateľka, žije vo Francúzsku
V západnej Európe sa v posledných rokoch pravidelne ozývajú hlasy po obnove politickej reprezentácie, ktorá by viac zohľadňovala reálne zastúpenie krajiny. Ako reakcia na neúčinnosť politickej akcie, ale aj odpor proti profesionálnym politikom odrezaným od bežného života.
Prototypom takého politika bol napríklad bývalý prezident Francois Hollande, ktorý pracoval ako advokát len pár mesiacov a celý svoj život zasvätil práci v orgánoch svojej strany a rôznych poslaneckých komisiách.
“Argumentujú pracovnou morálkou, efektívnosťou a slovníkom z manažérskej sféry a netaja sa tým, že boli zvolení na to, aby hlasovali za zákony iniciované prezidentom.
„
Jedným z (úspešných) argumentov na voľbu kandidátov strany nového francúzskeho prezidenta bola preto myšlienka „obnovy“.
V súlade s touto všeobecne prijatou túžbou je dnes vyše tretina nových poslancov, ktorí pochádzajú zväčša z občianskeho života a nikdy predtým nevykonávali žiadny verejný mandát.
Slovenský čitateľ môže z tejto situácie vypozorovať istú paralelu so stavom parlamentnej demokracie v postkomunistických krajinách po roku 1989. Aký bol vývoj nových poslancov po ich politických skúsenostiach v týchto krajinách, vieme. Vieme aj to, že určité vzorce správania sú spoločné, nezávisle od krajiny, v ktorej žijeme.
